GORE VIDAL (1925) – narodil sa a vyrastal v priestoroch vojenskej akadémie West Point a jeho „námornícke“ zážitky sa odrazili aj v prvotine s názvom Williwaw (1946), ktorá sa zviezla po prvej vlne nadšených románových epopejí o „veľkej vojne“. Podľa rodinnej tradície sa tento vzdialený príbuzný Ala Gora pokúsil dvakrát neúspešne kandidovať do Senátu. Predvolebnú frašku zachytil v hre The Best Man (1960; o štyri roky neskôr vznikol film s H. Fondom). Jeho radikálne názory sa prejavili najmä v jeho pohľadoch na motivácie jedinca v dejinách. Prvým bol portrét odpadlíckeho rímskeho cisára Juliana (1964), po ňom nasledoval cyklus prechádzajúci mladou mytológiou USA. V pentalógii Washington, D. C. (1967), Burr (1973, v češtine vyšiel ako Škandálny život Aarona Burra), 1876 (1976), Lincoln (1984) a Empire (Impérium, 1987) ponúkol iný pohľad na národných velikánov. V satire Duluth (1983, po česky vyšiel pod názvom Amerika) sa vysmial nekonečným TV seriálom o texaských naftároch a ďalších zbohatlíkoch. Zatiaľ posledná kniha vyšla minulý rok pod názvom The Golden Age (Zlatý vek). Získal množstvo literárnych cien, vrátane Národnej knižnej ceny.Moderátor Marek Eben ho na úvod pondelkovej diskusie v pražskom Divadle Ypsilon predstavil ako najkontroverznejšieho spisovateľa jedenásteho ročníka Festivalu spisovateľov, čomu sa Salman Rushdie úprimne potešil. Gabriel Garcia Márquez ho zaraďuje medzi najväčších súčasných rozprávačov, ktorí priekopnícky otvárajú nové cesty románu. Italo Calvino o ňom raz povedal, že jeho literatúra – to je román na druhú, ba až na tretiu. Riaditeľ Festivalu Michael March ho zase predstavil ako polyhistora z elektronického veku. No a predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Václav Klaus o ňom tvrdí, že jeho extrémne ľavicové názory sú totalitné a trápne.
Esejista, historik, scenárista a niekdajší politik GORE VIDAL sa na všetky prívlastky pozerá s nadhľadom. Tvrdí, že ako spisovateľ si už nemusí nič dokazovať, lebo jeho knihy sa stali bestsellermi a získal množstvo prestížnych literárnych cien. A čo sa týka politiky, tam sa mu vraj potvrdzuje väčšina jeho názorov. Pre SME poskytol rozhovor po utorňajšej tlačovej besede. Po nej nasledovala autogramiáda, ktorá potvrdila, že postava „zlého muža“ americkej kultúry zarezonovala aj v českom prostredí.
Václavovi Klausovi sa nepáčila vaša účasť v Prahe. Mieni, že svoje názory nepatrične legitimizujete na verejnosti. Prečo ste neprijali jeho výzvu na osobnú konfrontáciu?
„Nebolo by slušné, aby som sa stretával s menšinovým politikom. Bolo by to neúctivé voči vládnucej strane. Nechcem sa miešať do českej politiky a narušiť tak krehkú rovnováhu jej scény.“
Klausov poradca Ladislav Jakl vám navrhol, aby ste sa s Klausom stretli pred televíznymi kamerami. Nie je to pre vás, vyhláseného diskutéra, vábivá príležitosť?
„No, pán Klaus si teda trúfa. Ale vážne. S Klausom by sme si nesadli. On nevie nič o Spojených štátoch a ja zase o Českej republike. Navyše jeho rétorika ustrnula v období studenej vojny a to by ma znepokojovalo.“
Nie je vo vašich slovách príznak arogancie?
„Vždy hovorím a konám tak, ako mi to káže moje presvedčenie. Z môjho postoja to necítim. Arogancia je chrapúnsky postoj. Ja sa len správam ako slušný hosť na oficiálnej návšteve.“
Myslíte, že spisovateľ by mal hovoriť pravdu?
„Mal by sa o to usilovať. Je to často nepríjemné, ba až hraničiace s občianskou statočnosťou, ale potrebné, Naopak, politik takéto povinnosti voči svojmu vnútru nemá. V jeho vyjadreniach sa pravda zahmlieva demagógiou, v lepších prípadoch je polovičná.“
Často hovoríte o takmer neviditeľnej a pritom v praxi veľmi účinnej oligarchii, ktorá vládne v Spojených štátoch. Myslíte si, že Američania sú si toho vedomí?
„Americká ústava bola veľmi svedomito navrhnutá tak, aby vyhovovala majetným belochom. Odvtedy bola síce rozšírená aj na mládež, čiernych Američanov a na ženy, ale väčšina ľudí si to vďaka všadeprítomnej oligarchii neuvedomuje. Ľudia sa to nemajú kde dozvedieť. Po druhej svetovej vojne sa Spojené štáty rozhodli stať svetovou ríšou. Bol to Harry Truman, kto vtedy rozkázal zvrhnúť dve atómové bomby na Japonsko a kto vytvoril štát ovládaný vojenskostrategickými záujmami a militarizovanou ekonomikou.“
Z vašich slov mi pripadá, že ľudí považujete za bezprízornú masu.
„Áno, lebo sa nechávajú manipulovať. Stále si mnohí myslia, že Amerika je slobodná, otvorená krajina, no ona sa rozhodla, že si udrží svoju vojenskú moc. Skvelý americký historik Charles A. Beard, ktorý bol, mimochodom, vyškrtnutý z učebníc, povedal: ‘Americká povojnová politika je veľmi jednoduchá – Spojené štáty vedú trvalú vojnu za trvalý mier.‘ Amerike vládne Pentagon. A ten chce len stále viac a viac zbraní a viac a viac nepriateľov. Za posledných päťdesiat rokov vynaložili Spojené štáty sedem triliónov dolárov na zbrojenie. Viem si predstaviť, že by polovica z toho išla na školstvo či zdravotníctvo.“
Tieto argumenty využíval vo svojej predvolebnej kampani aj váš vzdialený príbuzný Al Gore. Dodávali ste mu myšlienkové podklady?
„K jasným faktom nepotreboval moju pomoc. Jedno percento najbohatších vlastní prakticky celý majetok v krajine. Vládnu prostredníctvom dvadsiatich percent, ktorí sú na tom veľmi dobre. To sú ľudia, o ktorých sa píše v novinách. Sú dosadzovaní do Kongresu a do Bieleho domu. Zvyšných osemdesiat percent je na tom buď veľmi zle, alebo doslova žije v chudobe.“
Váš portrét Ameriky je zdrvujúci. Ako si potom treba vysvetľovať váš obdiv k nej, ktorý sa objavuje aj vo vašich esejach?
„Stále je to krajina s obrovskými možnosťami. Civilizácia je tam na jednom zo súčasných ľudských vrcholov. Ponúka svetu nové stratégie. Žiaľ, prvenstvo jej patrí aj v rafinovanom predkladaní svojich doktrín.“
Nedávno ste napísali, že ľudstvo speje k zániku. Je to neodvratná tendencia?
„Druhý zákon termodynamiky je všeobecne platný. Všetko ide smerom dole. Strata energie platí aj pre ľudstvo. Postupný chlad je osudom všetkých živých bytostí, vrátane človeka. Zatiaľ však fungujeme v relatívnom teple, a preto by sme si mali toto obdobie spríjemniť. Treba na to odvahu najsilnejších. USA by mali byť medzi prvými štátmi, ktoré globálne zmenia medzinárodné usporiadanie.“
Na tlačovej besede ste povedali, že písať chodíte do Talianska. Prostredie Spojených štátoch vás nemotivuje?
„Od Reaganových čias vyhlásila Amerika na mňa embargo. Nemám šancu. Vedia, že na moje vystúpenia chodia davy ľudí, ktoré majú podobné zmýšľanie. Tlač však o tom mlčí a televízia ma nepozná. Nanajvýš si ma občas pozve nejaká liberálna rozhlasová stanica. Som príkladom cenzúry, ktorá panuje v Spojených štátoch.“
Napriek tomu tam vaše knihy vychádzajú v obrovských nákladoch.
„Asi som pre nich tvrdší oriešok. Patrím totiž k vládnucej oligarchii, a preto si na mňa netrúfnu. Samozrejme, to im nebráni napísať na moju knihu zdrvujúcu kritiku a vytvárať o mne obraz stelesneného Diabla.“
Nie je v tomto obraze aj prejav vášho stihomamu, tak ako o ňom v diskusii s vami hovoril Arnošt Lustig?
„Ja svoje názory nikomu nevnucujem. Tak to vidím ja na základe svojho pozorovania reality okolo mňa. Pochádzam z klasickej americkej rodiny. Som produktom veľkej Ameriky, ale aj jej obeťou.“
