univerzity Dirk Schulze-Makuch.
Sondy Viking v rokoch 1976 až 1977 na štvrtej planéte našej slnečnej sústavy pátrali po iných formách života, takže mikroorganizmy nemohli rozpoznať, myslí si vedec. Schulze-Makuch svoje závery publikoval na stretnutí Americkej astronomickej spoločnsoti v Seattli. Poznatky by mohli NASA viesť k tomu, aby sa jeho sondy pri budúcich návštevách Marsu pozerali aj po iných formách života ako doteraz. Jedna z družíc, Phoenix, by na planéte mala pristáť tento rok.
Minulý mesiac vedci oznámili, že nové snímky Marsu ukazujú geologické zmeny, z ktorých sa dá usúdiť, že tam tiekla voda. Ide o jeden z najsľubnejších náznakov, že na Marse by mohli byť podmienky priaznivé na život.
Misie sond Viking v 70. rokoch stopy života nenašli. Pátrali po pozemskom druhu života, v ktorom je slaná voda vnútornou tekutinou žijúcich buniek. Vzhľadom na studené a suché podmienky na Marse sa tam život mohol podľa Schulza-Makucha vyvinúť tak, že sa vnútorné tekutiny skladajú zo zmesi vody a peroxidu vodíka. Zmes zostáva v tekutom stave aj pri veľmi nízkych teplotách a neničí bunky, keď mrzne.
Experimenty, ktoré vykonávali sondy Viking, by tento druh života nezaregistrovali, naopak by ho podľa vedca zabili tým, že by ich vystavili vysokým teplotám alebo utopili. Pri jednom z testov sonda liala vodu na povrch planéty, čo by takúto formu života usmrtilo. Pri inom z experimentov sa naopak otepľovala pôda, čo by malo podobný vplyv.
Schulze-Makuch pripúšťa, že nemôže dokázať, či mikróby na Marse existujú, avšak vzhľadom na to, aké prostredie je na planéte a ako funguje evolúcia, to vraj „dáva zmysel“.
V minulých rokoch vedci našli život aj v podmienkach, ktoré boli natoľko nehostinné, že sa predtým predpokladalo, že v nich život existovať nemôže. Vedci upozorňujú, že ľudia sú pri hľadaní iných foriem života príliš viazaní tým, ako život funguje na Zemi.
