nta Vladimira Putina.
Na 7. január pripadajú pravoslávne Vianoce podľa juliánskeho kalendára, ktorým sa pravoslávna cirkev doteraz riadi, čo spôsobuje ustavične sa zväčšujúci rozdiel medzi civilným a cirkevným ruským kalendárom. Podľa rovnakého kalendára oslavuje narodenie Krista aj gruzínska, jeruzalemská či srbská pravoslávna cirkev.
Tento rok sa v noci na nedeľu, v hlavnom svätom stánku Ruska - Chráme Krista Spasiteľa - zišlo 5–tisíc ľudí na omši patriarchu celej Rusi Alexeja II. Medzi návštevníkmi bolo možné zhliadnuť aj politikov, ktorí majú za sebou kariéru komunistických funkcionárov a modliť sa buď ešte nenaučili, alebo patria v tomto obore medzi začiatočníkov. Premiéra ruskej vlády Michaila Fradkova, ktorý nevynechá nielen vianočnú, ale ani veľkonočnú omšu. Alebo predsedu Štátnej dumy Borisa Gryzlova, ktorý prišiel do chrámu s kyticou červených ruží.
Bohoslužby sa konali vo všetkých 27–tisíc chrámoch Ruska vrátane toho, ktorý Rusi postavili na Antarktíde. Jeden z nich si vybral aj prezident Vladimir Putin, ktorý tradične dáva prednosť menším cirkevným zariadeniam. Ešte v sobotu pred polnocou dorazil do Novojeruzalemského mužského kláštora v meste Istra v Moskovskej oblasti.
V Chráme Narodenia Krista zapálil ruský líder sviečku a posadil sa medzi modliacich občanov. Sám sa však nemodlil. „Tento sviatok slúži na upevnenie morálnych princípov a súznenie v spoločnosti,“ charakterizoval Vianoce prezident.
Vianočné sviatky budú trvať 12 dní, ale venovať sa predpísanej návštevnosti chorých a chudobných bude len malá časť Rusov. Väčšina z nich si darčeky rozdala na Nový rok. Sviatok sa v Rusku nesmel oslavovať po revolúcii v roku 1917. Oficiálnym sviatkom sa stali Vianoce znovu až v roku 1991.
