Tradícia zabíjačiek je v mnohom rovnaká dodnes. Jozef Ostrihoň patrí v Detve a na okolitých lazoch k vyhľadávaným mäsiarom. Pomáhal už pri desiatkach zabíjačiek a presne vie, ktorá rodina má aké zvyky, koľkí sa pri tejto príležitosti zídu a ako dlho im bude trvať práca.
Na zabíjačku sa treba pripraviť deň dopredu. Vyčistiť nádoby, pripraviť kotle, nabrúsiť nože.
"Ráno zvyčajne začíname s brieždením, okolo siedmej. Ak ide robota od ruky, do druhej môže byť všetko hotové," hovorí mäsiar. Priznáva však, že sa to iba zriedka podarí. Členovia rodiny, ktorí sa dlhšie nevideli chcú debatovať, potom zasadnú k obedu a chlapi si semtam predĺžia deň aj pálenkou. Tvrdia, že je to vynikajúci spaľovač tukov, ktorých je v bravčovom mäse požehnane. Kým sa podarí brava dostať na lopatky, pod kotlom na dvore už horí oheň. Vody treba v ten deň nahriať mimoriadne veľa. Zabité prasa sa potom vyvesí na biľnicu - ako nazývajú v okolí Detvy špeciálny hák. Šikovnému mäsiarovi ide štvrtenie rýchlo. Mäsiari nie sú nikdy nadšení, ak je v deň zabíjačky neobvykle teplo. Najviac vítaný je jemný mrazík, pri ktorom zas príliš nekrehnú prsty. "Je dobre, ak mäsko trochu vymrzne. Potom sa dobre spracováva. Ale v silných mrazoch to zas nie je sranda, lebo veľká časť robôt sa robí vonku," hovorí Ostrihoň.
Po zabití prasaťa už sú pripravené gazdiné, aby zachytili krv. Zvyčajne do nej hneď pridajú soľ, aby sa nezrazila. Niekde z nej robia krvavničky, inde z nej pripravujú praženú špecialitu s rožkami a strúhankou a koreninami.
Nepríjemnej povinnosti - umývania čriev sa tiež zvyčajne chytajú ženy. Sú vraj precíznejšie ako muži, lebo táto práca si vyžaduje úplnú dôkladnosť. V črevách nesmú ostať žiadne nestrávené zvyšky. Keďže mnohým rodinám sa s tým už dnes nikomu nechce babrať, črevá si radšej nakúpia a tie zo zabíjačky vyhodia. Správny mesiar však dokáže zužitkovať úplne všetko. Potom už zvyčajne nastupuje spracovanie mäsa. Zatiaľ čo klobásky, jaternice či papriková slanina sa robia prakticky na celom Slovensku, iné špeciality majú svoje regionálne zvláštnosti. Tie sa týkajú aj jedál, ktoré sa konzumujú počas zabíjačkového dňa.
Pre Turiec bývala príznačná zabíjačková kapustnica, v Liptove kyseľ, inde sa zas varila žobrácka či obarová polievka. Na svoje si pred rokmi vždy prišli aj miestni žobráci, ktorým sa vždy niečo z dobrôt ušlo.
A aby zabíjačka čo najviac pripomínala rodinnú oslavu, každý účastník si z nej odniesol výslužku ako z poriadnej svadby.
