BRATISLAVA – V národnostno-etnickom vysielaní Slovenského rozhlasu v Prešove neexistuje redaktorský tím, ktorý by samostatne pripravoval rusínske relácie. Ich príprava je odkázaná na tím s vysokou prevahou proukrajinsky zameraných redaktorov, ktorí vnášajú do rusínskeho vysielania silné ukrajinské vplyvy. Uviedli to včera predstavitelia Rusínskej obrody.
Tieto slová podložili prieskumom agentúry Memo 98. Ako povedal zástupca agentúry Ivan Godársky, napriek tomu, že v rusínskom vysielaní a v ukrajinskom vysielaní by malo byť zastúpenie oboch jazykov pol na pol, podľa ich zistení mala ukrajinčina v sledovanom období 47-percentné zastúpenie a rusínčina 32-percentné (zvyšok bol v slovenčine a iných jazykoch).
Podrobnejšia analýza monitorovaného vysielaného času (6. 2. – 6. 3. 2001) ukazuje, že rusínčina prevažuje iba pri pesničkách – jej pomer k ukrajinčine bol 56 k 40 percentám. Vo všetkých ostatných ukazovateľoch rusínčinu prevýšila ukrajinčina: vo všeobecnom spravodajstve bol ich pomer 72 k 8 percentám (zvyšok bol v slovenčine, lebo respondenti hovorili len po slovensky), v politickom spravodajstve bol pomer 20 k 2, v regionálnom spravodajstve 26 k 13.
Podľa zástupcov Rusínskej obrody sa už 10 rokov nedarí vyriešiť diskrimináciu rusínskeho etnika v rozhlasovom vysielaní, a to ani po kodifikácii rusínčiny (1995). Poukázali na to na najrôznejších fórach a v mnohých petíciách. Podľa nich chcú proukrajinské sily vtesnať ich etnikum pod názov Rusín-Ukrajinec. Ako však zdôraznil šéf Rusínskej obrody Š. Ladižinský, „nie je pravda, že sme proti Ukrajincom, sme iba proti ukrajinizátorom“.
V tejto súvislosti sme oslovili šéfredaktora národnostno-etnického vysielania SRo v Prešove Vojtecha Baču. Sám priznal, že rusínske relácie vysielajú traja redaktori v rusínčine a traja v ukrajinčine, pretože „časť našich rusínskych poslucháčov si želá počuť svoje relácie aj v ukrajinčine – píšu nám to v listoch“. Na pripomienku, že predsa existuje kodifikovaná rusínčina, reagoval: „Áno, ale zatiaľ nie je ani jeden absolvent katedry tohto jazyka, až toto leto bude.“
TÁŇA RUNDESOVÁ
