napriek tomu, že strana pod jeho vedením vyhrala všetky voľby a že ani za patový výsledok vlaňajších volieb zďaleka nemôže iba on.
Tento týždeň sa Topolánkovi podarilo zažehnať hroziacu vzburu vlastných poslancov, pravdepodobne však iba dočasne. Poslanci v stredu vyzvali na jednotu strany a zaviazali sa pri hlasovaní o dôvere podporiť trojkoaličnú vládu občianskych demokratov, ľudovcov a zelených.
Ich podpora však nebola bezvýhradná, jedna poslankyňa sa hlasovania zdržala. A časť ostatných dala Topolánkovi jasne najavo, že zodpovednosť za druhý pokus o zostavenie vlády preberá len on. Ak kabinet dôveru nezíska, mal by na čele strany skončiť. „Ak by som neuspel druhý raz, tak by som sa zobral a odovzdal by som zodpovednosť niekomu inému,“ povedal denníku MF Dnes pražský primátor a podpredseda ODS Pavel Bém.
Na čele strany by nespokojná časť poslancov radšej videla Béma. Očakávajú, že utvorí nejakú formu veľkej koalície s lídrom sociálnych demokratov Jiřím Paroubkom. Béma podporuje súčasný minister financií Vlastimil Tlustý, ktorého premiér z novej vlády vynechal. Za chrbtom rebelov stojí čestný predseda ODS a súčasný prezident Václav Klaus, ktorý ešte včera odmietal povedať, či bude ochotný novú Topolánkovu vládu vôbec vymenovať.
Nespokojnosť Béma a spol. vyvrcholila v stredu, keď si v denníku MF Dnes prečítali rozhovor s premiérom. Topolánek sa bez servítok pustil do Klausa aj ostatných straníckych protivníkov. Klausovi odkázal, že má napomínať svojho vnuka, nie premiéra. „Niektoré jeho kroky mi pripadajú zúfalé,“ reagoval Tlustý. Premiér o ňom v rozhovore povedal, že ho sklamal ľudsky aj profesionálne.
Niektorí politici ODS v stredu dokonca svojho lídra varovali pred druhým Sarajevom. Pojem „sarajevský atentát“ sa v dejinách ODS viaže k udalostiam z roku 1997. Odkazuje na neúspešný pokus časti vtedajších politikov ODS odstrániť z čela strany jej zakladateľa Václava Klausa v čase, keď bol vtedajší premiér na návšteve v Sarajeve.
Analógia so Sarajevom však môže byť pre Topolánka aj pozitívna. Z protivníkov stojacich proti sebe pri „Sarajeve“, napokon v politike neskončil Klaus, ale tí, ktorí sa proti nemu postavili.
Topolánek je pod obrovským tlakom. Už od začiatku jeho kariéry sa vedelo, že má problémy so sebakontrolou, a v posledných dňoch robí na verejnosti stále viac chýb. Pod rukami sa mu rúca jeho politická kariéra, aj osobný život.
