Iný k tomu dodal, že ak by v štáte bol každý potrestaný aj za malú korupciu, tak prestane fungovať Slovensko. Ale aj Maďarsko, Česko a iné krajiny. Korupcia v športe je vraj aj preto, lebo je v celom štáte.
To, čo povedali v našom denníku hráči Karnas, Kuna i nemenovaný bývalý ligový futbalista, je podľa nich iba časť krutej pravdy. "Je to len desatina," dodal druhý z trénerov. A ak by sa priznali tí, čo sú v korupcii, kupovaní a predávaní zápasov, v podplácaní rozhodcov zainteresovaní, a boli by potrestaní, potom by sa u nás vraj hrávali len dorastenecké a možno iba žiacke súťaže.
Korupciu odsudzujú, ale myslia si, že málo v tomto smere robí futbalový zväz. A majú pravdu. Iba výzvy nestačia, nečakané kontroly, nezávislé "prepadovky" by pomohli skôr. Ale o tie nie je záujem, nevyužili sa zatiaľ ani raz.
Podobne nebol záujem napríklad na vyšetrení surového prepadnutia rozhodcu Šramku. Zväz iba verbálne odsúdil akt, ale oficiálne políciu nevyzval na jeho prešetrenie. Preto jej odpoveď o prerušení vyšetrovania dostal iba prepadnutý, a nie zväz. Odpovedali tomu, kto dal podnet.
Všeobecne sa hovorí, že futbal žije v podvode už desaťročia. V minulom systéme bola výroba čiernych peňazí takpovediac legálna. Športovci boli fiktívne zamestnaní, do práce nechodili a výplaty im nosili do kabíny. Takýto štátny profesionalizmus bol veľký podvod. Boli dve výplatné listiny. Jedna oficiálna a druhá čierna.
Takisto sa platili aj rozhodcovia. Všetci o tom vedeli, ale kryli to aj funkcionári komunistickej strany. Body sa predávali aj kupovali.
Všetko to bolo trestné, ale nepotrestateľné.
Zdalo sa, že po novembrovej revolúcii v roku 1989 nastane zmena. Ale postupne sa vytratila ešte aj zbojnícka česť.
Hráči sú figúrky na veľkej šachovnici, hrá sa o veľké peniaze medzi podnikateľmi, ktorí vlastnia kluby. Pre tých je väčšinou futbal iba hračka, lebo zarábajú na inom. Zlo robia aj pod vplyvom rôznych manažérov, ktorí sa na nich nalepili a tvrdia, že inak to nejde a všetko je len otázka sumy. Nie športového výkonu. Príživníci z toho ešte aj profitujú.
Ak funkcionári futbalového zväzu tvrdia, že nič nevedia, klamú. Nikto predsa nemohol stratiť pamäť a zabudnúť, čo sa stalo napríklad v zápase Artmedia - Trnava (1:2), v mnohých predtým, čo odpískali rozhodcovia, ktorí dostali smiešne tresty. Ako sa niektorí rozhodcovia dostali do ligy a podobne.
Funkcionári zväzu volajú po dôkazoch. Pritom sami na zápasoch boli, všetko videli. Majú zápisnice z rokovania disciplinárky.
Napriek tomu stále vyzývajú niekoho iného, aby sa ozval a urobil za nich, čo je ich povinnosť. Ak povie konkrétne veci nedávno ešte hráč, označia ho za odvážneho. Sami odvahu nemali, nemajú a ani nechcú mať. Hrajú sa a ryžujú na svojom prehnitom piesočku.
Tento kolotoč môžu zastaviť predovšetkým oni. Inak sa na ňom budeme krútiť donekonečna, až je z toho divákovi na vracanie. Futbalisti povedali, že sa ozvali práve po jalových vyjadreniach prezidenta zväzu.
