Oznámilo to včera čečenské ministerstvo vnútra. Správu postupne upresňovali a z obávaného skúseného partizána sa napokon vykľul nešťastný starček.
Ako sám vypovedal, v roku 1998 sa dobrovoľne prihlásil do čečenskej armády, aby bránil svoju krajinu pred ruskou inváziou.
Zaradili ho do oddielu bývalého prezidenta Čečenska Zelimchana Jandarbijeva.
Starý muž policajtom povedal, že vtedy dostal samopal kalašnikov. Za dva mesiace mu ho však sám Jandarbijev odobral. Bez zbrane bol na fronte viac menej nanič.
Jeho tvrdenia teraz preveria bezpečnostné zložky. Najväčšou záhadou zostáva, prečo sa starec v rámci amnestie prihlásil, keď nijakú zbraň nemal.
Podľa údajov ministerstva vnútra Čečenska sa počas poslednej amnestie prihlásilo bezpečnostným zložkám 380 bojovníkov. Zareagovali tak na výzvu šéfa FSB Nikolaja Patruševa, ktorý dal všetkým nezákonne ozbrojeným Čečenom šancu „prejsť na stranu ľudu“.
Po fyzickej likvidácii najvýznamnejšieho poľného veliteľa Šamila Basajeva sú podľa neho partizáni demoralizovaní a mnohí čakajú na šancu vrátiť sa do civilného života. Vedenie čečenskej gerily však tento návrh odmietlo a nijaké rokovania o kapitulácii neprebehli. Ruská duma nakoniec predĺžila ultimátum do 15. januára.
Prihlásiť sa môžu všetci, čo chcú zložiť zbrane a nemajú na svedomí brutálne vraždy, únosy, mučenie a teroristické útoky.
Problém je, že každého, kto položil hoci len jednu mínu, môžu obviniť z terorizmu, a tak Čečeni amnestii príliš nedôverujú. Okrem toho amnestia neznamená, že ak sa partizáni vzdajú, automaticky uniknú trestu.
Každý bude preverený a do tejto práce sa majú zapojiť aj špeciálne jednotky tajných služieb, ktoré majú zabrániť očisteniu zločincov.
Ide v poradí už o štvrté vyhlásenie rozsiahlej amnestie pre účastníkov čečenských gerilových oddielov.
Obrancovia ľudských práv upozorňujú, že oficiálne zvodky o počtoch bojovníkov, ktorí sa vzdali, a o spôsobe, ako ich prinútili „dobrovoľne“ kapitulovať, nie sú príliš pravdivé.
Používa sa napríklad metóda, pri ktorej ruská strana alebo čečenské promoskovské policajné sily zatýkali príbuzných členov gerily a pod hrozbou ich fyzickej likvidácie či mučenia nútili partizánov, aby sa vzdali.
Veľkú časť tých, čo skutočne prišli zložiť zbrane, čoskoro zatkli a odsúdili alebo bez stopy zmizli.
