Ak by chcel v budúcnosti prezident svojím prejavom viac zaujať, mal by ho skúsiť čítať postojačky. Podľa odborníčky na komunikáciu Oľgy Škvareninovej by sa každý slávnostný príhovor mal čítať v stoji. ,,Je to základné pravidlo rétoriky. Výnimka platí len vtedy, ak je rečník vážne chorý."
Čítať prejavy posediačky nie je len špecifikom slovenských prezidentov. Aj v zahraničí je takýto zvyk zaužívaný. Za pracovným stolom čítal svoje prejavy aj bývalý český prezident Václav Havel. Na rozdiel od slovenských kolegov sa jemu darilo zaujať divákov obsahom.
Súčasnej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi sa posediačky lepšie číta. Podľa svojho hovorcu Mareka Trubača vôbec neuvažuje, že by tento štýl zmenil. Výnimky robí len pri vystúpeniach, kde sú poslucháči priamo prítomní. Hoci Gašparovič ostal verný tradícii z minulosti, novinkou jeho tohtoročného prejavu bolo čítacie zariadenie. Vďaka nemu udržiaval Gašparovič očný kontakt s divákmi. Ocenila to aj Škvareninová. Podľa nej aj vďaka tomu je Gašparovičov prejav lepší, ako mali jeho predchodcovia. Odporučila by mu však viac pracovať s tempom reči a pauzami.
Protokol nestanovuje, či by mal prezident pri takomto druhu prejavu stáť, alebo sedieť, tvrdí odborníčka Deana Lutherová. Aj v zahraničí je podľa nej skôr zaužívané, že hlavy štátu svoje prejavy čítajú posediačky. Najmä, ak sú vo svojich pracovniach. Príkladom tohto roka je nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Naopak, opačný postup si zvolil ruský prezident Vladimír Putin, ale aj maďarský László Sólyom či český Václav Klaus. Práve Klausov prístup Škvareninová vyzdvihla. Čítal ho za moderným rečníckym pultíkom. Podľa jeho hovorcu Petra Hájka je Klaus počas celej svojej politickej kariéry pri čítaní prejavov zvyknutý stáť a pokračuje v tom aj v prezidentskej funkcii. S prípravou príhovorov sa pritom neradí s mediálnymi expertmi, ale využíva svoj tím odborníkov.
(vev)
