Košická spoločnosť Forgim ponúkla spoluprácu správe parku. Zo švédskych sadeníc vŕb by sa vysadili plantáže, na ktorých by sa v priebehu 30 rokov každý tretí rok mohlo z jedného hektára zožať približne 60 ton štiepky. Bez toho, aby sa opäť vysádzali nové vŕby. Drevo by slúžilo obyvateľom osady v Letanovciach.
Podľa riaditeľa parku Dušana Bevilaqu je plán reálny. Zatiaľ však nie sú známe náklady ani čas, kedy by sa projekt mohol začať.
Základom projektu je pôda. Aby mal projekt zmysel, na výsadbu je potrebných asi 300 hektárov. „Obec nemá voľné pozemky,“ povedal letanovský starosta Peter Kacvinský.
Správca národného parku každoročne rieši problém, ako zabrániť nelegálnym výrubom dreva. Obyvatelia osady nemajú peniaze na to, aby si kúpili drevo na zimné kúrenie. „Poniektorí si predsa len zadovážia guľatinu či odrezky,“ tvrdí letanovský vajda Miroslav Pécha. Bevilaqua chápe, že drevo kradnú preto, aby ich deti v chatrčiach nezamrzli.
„Výhodou švédskych vŕb je, že nemajú žiadne špeciálne nároky na pestovanie. Bežným spôsobom sa vysadia. Po troch rokoch je možný prvý zber, či už ručne alebo silážnym kombajnom. Mechanicky sa za jednu hodinu vyzbiera drevo asi z dvoch hektárov. Vŕby narastú asi do výšky siedmich metrov,“ hovorí Miroslav Forgáč z Forgimu.
Podľa Péchu, Rómovia neveria tomu, že by za tri roky narástlo drevo, s ktorým by mohli kúriť. „Ak by sa však začalo s pestovaním, určite by pracovali,“ hovorí vajda osady, kde žije asi 800 ľudí.
Veľkým optimistom je Bevilaqua. „Je to jediné a reálne východisko,“ tvrdí.
