.

Keď sa ujímal funkcie, bol Jeruzalem rozdeleným mestom. Židovské najposvätnejšie miesta boli pre Židov neprístupné a mesto vyzeralo ako z minulých storočí. Zanietený sionista (rodičia ho pomenovali po Theodorovi Herzlovi) si povedal, že všetko zmení. Z Jeruzalema vytvoril dynamické mesto, ktoré rešpektovalo svoju niekoľko tisícročnú históriu aj prítomnosť rôznych náboženstiev vo svojich múroch.

Kollek (na snímke SITA/AP) bol moderný človek, aškenázsky žid z Budapešti, ktorý zakladal kibuc. Napriek tomu uznával význam ortodoxnej komunity pre zachovanie židovského charakteru Izraela.

Ortodoxným vytvoril podmienky pre ich typický životný štýl, v meste zaviedol prísnejšie dodržiavanie sabatu a sociálne podpory nastavil tak, aby početné rodiny veriacich židov netrpeli.

Nikdy však z Jeruzalema neurobil mesto nábožných, už aj pre to, že rešpektoval aj „iných“ obyvateľov - moslimov, kresťanov, či neveriacich Izraelčanov. Veril v dialóg medzi jednotlivými skupinami, aj keď bol presvedčený, že mesto by malo patriť Izraelu.

Pochopil silu židovskej súdržnosti a na projekty v Jeruzaleme vyzbieral milióny dolárov. Kolleka pochovajú dnes na Herzlovej hore v Jeruzaleme.

Autor: mik