Afganské ópium chcú ničiť z lietadiel

Afganská vláda straší farmárov, že začne rozsiahle makové plantáže ničiť chemickými postrekmi. Už piaty rok produkcia ópia rastie a pestovateľov maku sa nedarí presvedčiť, aby si našli inú obživu.

Všetko, čo medzinárodná organizácia aj afganská vláda ponúkajú ako zámenu za zakázaný mak, vynáša oveľa menej, než vo svete preslávené afganské ópium a z neho vyrábaný heroín.

Minister vnútra Afganistanu Zorab Ahmad Mokbel a šéf afganského protidrogového úradu Habibulla Kadirí si v decembri pozval do Kábulu gubernátorov provincií, kde sa maku najlepšie darí.

Prišli vodcovia Balchu, Samanganu, Nangarháru, Farahu. Uruzganu, Zabulu, Goru a Baghlanu. Lokálni náčelníci často nechcú bojovať s výrobcami ópia, lebo sa ich boja, alebo majú na zisku z výroby drog svoj podiel. Tentoraz ich centrálne úrady v Kábule dôrazne upozornili, že ak polícia a armáda budú musieť siahnuť k práškovaniu polí zatiaľ nemenovanou chemikáliou, farmári nedostanú za spôsobené škody nijaké finančné náhrady. A škody to môžu byť veľmi veľké.

Krajina ópia

Doteraz tí, čo sa zriekli maku, získali od vlády slušnú finančnú kompenzáciu, aj keď sa ani zďaleka nepriblížila ziskom, ktoré plynuli asi 2 miliónom dedinčanov z predaja ópia.

Zahraniční špecialisti sa na novú afganskú protidrogovú iniciatívu pozerajú so značnou nedôverou. Tohtoročná bohatá úroda je už pozbieraná a skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že farmári sa k ničomu nenechajú prinútiť násilím. Pálenie úrody a ničenie polí viedlo dokonca k ozbrojeným zrážkam medzi políciou a dedinčanmi.

Tentoraz by mali nasadiť na práškovanie letectvo, čo by konfliktom malo zabrániť. OSN 18. decembra dôrazne varovalo pred podobnými praktikami a rozhodne ich v prípade Afganistanu neodporúča. Experti sa obávajú, že práškovanie v afganských podmienkach by spôsobilo viac škôd než úžitku a mohlo by ohroziť farmárov a ich rodiny vrátane tých, čo ópium nepestujú.

Ako jedno z opatrení OSN navrhuje susedným štátom prísne kontrolovať dovoz do Afganistanu anhydridu kyseliny octovej, ktorý sa používa pri výrobe heroínu a zatiaľ nekontrolovane prúdi cez hranice.

Afganistan je najväčším exportérom heroínu na svete a v posledných rokoch zberá stále viac surového ópia. Jedným z dôsledkov je v posledných mesiacoch v Európe značné zníženie cien. Podľa agentúry Reuters je heroín o 45 percent lacnejší než v roku 2005. Podľa Európskeho centra monitoringu drog a drogových závislostí sú na starom kontinente drogy lacnejšie, než v „zlatých“ rokoch 80.

Obrovský rast výroby drog v Afganistane súvisí s pádom fundamentalistického režimu Talibanu v roku 2001. Ich odchod síce priniesol krajine relatívnu slobodu, ale zároveň sa zrútil policajný systém. Armáda a medzinárodné jednotky nemajú na „boj“ s farmármi mandát.

Priamo do žily aj v Kábule

Afganistan opäť zabezpečuje 90 percent výroby surového ópia, z ktorého sa heroín vyrába. Vlani sa zväčšila plocha, kde mak zasiali, aj výnosy. Mak sa urodil na 165-tisícoch hektárov.

Podľa expertov z OSN bude zber v sezóne 2006 rekordný. Predpokladaných 6100 ton, teda 92 percent svetovej produkcie ópia, je i na Afganistan veľa a ponuka začína prevyšovať dopyt.

Vďaka poklesu ceny heroínu sa droga začala nekontrolovateľne šíriť aj v samotnom Afganistane, kde v posledných troch rokoch prudko vzrástol počet užívateľov, ktorí si drogy vpichujú priamo do žily.

Afganci tradične ópium fajčili, ale teraz sa začínajú aj miestni spotrebitelia „modernizovať.“ V úbohých hygienických podmienkach a pri zúfalej základnej lekárskej starostlivosti je takáto móda skutočnou katastrofou.