Antoine Compagnon: Démon teórie (Literatúra a bežné myslenie) Kallligram 2006 Edícia Anthropos Preklad: Jana Truhlářová
Pri konečnej podobe tejto nesporne zaujímavej knihy sa stretli odborníci z Francúzska (autor Antoine Compagnon), Maďarska (editorka Beáta Thomka) a zo Slovenska (vedeckým redaktorom a editorom bol Miroslav Marcelli, knihu redigoval Adam Bžoch a, prirodzene, musíme k nim pridať i prekladateľku). Autor netradičného textu z teórie literatúry - Antoine Compagnon (1950) je profesorom na Sorbone a na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. V textoch svojej knihy sa venuje najmä literárnej teórii 60. a 70. rokov 20. storočia vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii a v USA.
Úvod je výbornou kompiláciou, kde sa stretneme s významnými osobnosťami súčasnej i minulej filozofie a literárnej vedy vo svete. Compagnon vysvetľuje ich teórie myslenia o literatúre a niektoré (napr. Barthesovu) podrobuje kritike, polemizuje s nimi a argumentovane často vyvracia ich tvrdenia. Veľa teda cituje, čo čitateľovi poskytuje ďalšie bohaté informácie a polemizujúci postoj prináša dokonca dobrodružstvo a zaujímavé napätie, takže Démon teórie sa výborne číta.
Profesor Compagnon poukazuje na to, „ako sú často i tie najrafinovanejšie a najpremyslenejšie literárne teórie a ich zdôvodnenia bezmocné proti tlaku bežného myslenia". Tvrdí, že je toľko teórií, koľko je teoretikov, „teória nie je ako algebra alebo geometria". Rozlišuje pojmy teória literatúry a literárna teória („viac opozičná disciplína", stotožňovaná s formalizmom). Compagnon narába v knihe s oboma pojmami, čerpá z oboch tradícií, dospieva k pohľadu na literatúru rozloženú na základné prvky a skúma vzťah medzi ňou na jednej strane a autorom, skutočnosťou, čitateľom a jazykom na strane druhej. A to podľa neho tvorí systém. „Na to, aby vznikla literatúra, je potrebných päť prvkov: autor, kniha, čitateľ, jazyk, referent." A čo podľa Compagnona dáva teórii zmysel? Je to „večný boj teórie a bežného myslenia".
Autor skomponoval knihu tak, ako by sa ho múzicky zdatný, nadaný čitateľ pýtal na najrôznejšie problémy a kládol najrozmanitejšie otázky súvisiace s literatúrou. Takýmto spôsobom reaguje na témy: literatúra, autor, svet, čitateľ, štýl, dejiny, hodnota. Tomu zodpovedajú aj jednotlivé kapitoly knihy; úvod je venovaný všeobecnej teórii a v ňom sa dozvieme zaujímavosť, že francúzska literárna teória zaznamenala rozmach a „zažila svoj okamih slávy" v 60. - 70. rokoch; vtedy sa jej podarilo „akoby švihnutím čarovného prútika dobehnúť vyše storočné meškanie". Autor použil v knihe výkladovo-úvahovú metódu so všetkými postupmi logického myslenia, a tak má text charakter dlhodobej prednášky i seminára súčasne. V závere ďakuje študentom na Sorbone za to, že mu svojimi otázkami umožnili, aby kniha vznikla.
Problémov, ktoré autor načrtáva a rieši, otázok, na ktoré odpovedá, je v knihe Démon teórie veľa, no Compagnon necháva priestor na úsudok aj iným teoretikom, ktorí sa oboznámia s jeho názormi. Autor je vo svojich textoch odvážny a úprimný, odkrýva vzťahy medzi literatúrou, literárnou teóriou a ustálenými tvrdeniami v myslení o literatúre. Je o čom uvažovať a je sa z čoho poučiť. Nemožno však neuviesť poznámku na záver: hoci kniha Démon teórie vznikla nedávno (1998), z našich teoretikov je v nej uvedený iba Mikuláš Bakoš, resp. jeho Teória literatúry z roku 1941, a to v Bibliografii knihy.