Kurinovanie, ktoré zaniklo ešte v prvej polovici minulého storočia, zaznamenali zberatelia ľudových zvykov vo viacerých regiónoch. Hlavnými postavami silvestrovskej obchádzky mládeže pri kurinovaní boli podľa zberateľky ľudových zvykov Emílie Horváthovej takzvané "kuriny - babiny".

Mládenca preoblečeného za ženu s figurínou dieťaťa zahaleného do vankúša na rukách sprevádzalo dievča preoblečené za muža. Spolu s nimi tvorili sprievod ďalší mládenci a dievčatá, rozlične poobliekaní, s hudobnými nástrojmi v rukách. Keď prišli do domu, zavinšovali domácim šťastie v novom roku, za čo ich pohostili, odmenili koláčmi, mäsom i peniazmi a potom si spolu zatancovali.

Hostia priniesli i korunku uvitú zo slamy, z ktorej si domáci po troche odtrhli a dali do hniezd hydine, aby sa im dobre darila.

Babenovanie malo iný význam. V takzvaný "babí deň" mládenci kolektívne chodili po domoch a želali domácim úspešný nový rok. Na ich čele bol mládenecký richtár. Ešte pred domom spustili piesne a vinše a potom vošli dnu, aby vykrútili domácu dievčinu. Výslužku odložili a z nej pripravili na Troch kráľov veľkú zábavu pre mládež. Aj tento zvyk sa už vytratil zo slovenských dedín.

Na Silvestra sa nesmelo nič vynášať z domu, aby nevyhynula hydina. Niekde zvykli hospodári sypať sliepkam zrno pomedzi svoje nohy, aby mali veľa vajec, inde obiehali ženy so "šechtárom" okolo kostola, aby kravy dávali celý rok veľa mlieka. (tasr)