Aká je nálada v krajine? Majú Rumuni zo vstupu veľké očakávania, alebo sa objavili aj obavy z rastu cien či straty národnej identity?
„Úroveň eurooptimizmu je u nás veľmi vysoká. Nemyslím, že by klesala. Samozrejme, ľudia majú obavy, že všetko bude drahšie. Ale skôr o tom pochybujem. Spoliehame sa na rastúci potenciál ekonomiky. Pokiaľ ide národnú suverenitu. Práve naopak - naším cieľom je prinášať naše témy na európske fórum a presadzovať národné záujmy.“
Naposledy vám Komisia vyčítala problémy s korupciou, kvalitou potravín či neefektívnym súdnictvom. Ako vnímate poistky Bruselu pre prípad, že nebudete pokračovať v reformách?
„Za posledné roky sme prešli veľmi ťažkým procesom, rokovania boli jedny z najťažších v histórii rozširovania. Pochybujem ale, že Rumunsko dá v najbližších rokoch priestor skeptikom. Vnímame obavy niektorých krajín, či dokončíme reformy. Moja odpoveď je áno. Nemôže ich stopnúť žiadne administratívne alebo politické rozhodnutie.“
Podľa rebríčku Transparency International ste v korupcii na 84. mieste. Ako si chcete zlepšiť pozíciu?
„Tento index odzrkadľuje to, ako korupciu vnímajú ľudia. Preto sa vysokého čísla sa len ťažko zbavíme. Proti korupcii bojujeme balíkom opatrení, ktoré sú najobsiahlejšie v Európe. Nešlo iba o reformu súdnictva, ale aj o ekonomické zmeny. Napríklad 16–percentná rovná daň nám priniesla nové pracovné miesta a ľudia si uvedomili, že môžu platiť dane a nie sa im vyhýbať. S korupciou však musíme bojovať ďalej a na úrovni celej spoločnosti.“
Svedčí o silnejšom boji s korupciou aj posledný prípad, keď sa pred súd dostal bývalý premiér Nastase? Mal prijať úplatok milión dolárov.
„A v Európe nie sú podobné prípady?“
Samozrejme sú. Napríklad Berlusconi. Ale ako to súvisí s korupciou v Rumunsku?
„Odpoviem vám takto – ide o dôkaz toho, že nedávame preč ruky od nikoho. Nešetríme ani bývalého premiéra, ani poslancov či exministrov.“
Zo starých členských štátov iba Fíni a Švédi sprístupňujú pracovný trh, vo vybraných povolaniach aj Taliani. Ako vnímate strach ďalších krajín, že bez obmedzení by ich po 1. januári zaplavili tisíce Rumunov?
„Je to populizmus a skryté kultúrne stereotypy. Na Západe nemajú dosť informácií o tom, čo sa deje na východe Európy. Tí, čo chceli z Rumunska odísť, tak už dávno urobili. V zahraničí podľa odhadov pracuje 1,5 milióna Rumunov, usadili sa v južanských štátoch ako je Taliansko, Španielsko, či Portugalsko. Adoptovali v spoločnosti, ťažko pracujú a sú dobrí odborníci. Niektoré časti Rumunska už preto čelia nedostatku pracovnej sily. Máme regióny, kde nezamestanosť klesla na jedno percento.“
Britské tabloidy, ale aj konzervatívni politici na jeseň rozprúdili štvavú kampaň, v ktorej varovali pred Bulharmi a Rumunmi. Londýn svoj trh nakoniec neotvoril. Ide o diskrimináciu? Slováci či Poliaci tam môžu pracovať bez obmedzení.
„Áno, je to určite diskriminácia. Ale pamätám si, že aj vtedy bežala podobná kampaň. Články o poľských inštalatéroch sú súčasťou toho istého stereotypu, že ktokoľvek príde, zničí prosperitu bohatých industriálnych štátov. Ale to je veľký nezmysel, pretože ekonomiky Francúzska, Británie či Nemecka sa vo veľkom spoliehajú práve na zahraničných robotníkov. Nie je dobré, keď sa populisti sa snažia využiť tieto témy v domácej politike. Nie som šťastný z niektorých britských médií, ktoré vykresľujú Bulharov a Rumunov ako barbarov Európy.“
Väčšina nových členských štátov vám ale pracovný trh otvorili vrátane Slovenska.
„Sme za to vďačný. Urobili ste to ako tretia krajina v poradí. Ale ak mám byť úprimný, pochybujem, že práve k vám príde veľa našich ľudí.“
