"Tohtoročný Silvester budem tráviť pracovne so Sajfom. Ráno vysielame vo Fun rádiu. Na to sa teším. A potom sa teším na to, ako po práci sadnem do auta a odveziem sa za priateľom, ktorý má v ten deň koncert. Trošku požúrujeme, ale Silvester príliš neprežívame.
Ako dieťa som trávila Silvester zväčša doma a s rodičmi. Vystreľovali sme delobuchy, ale to najmä preto, aby som nezaspala pred polnocou a ostala bdelá a vystresovaná. Minútu po polnoci som vyčerpanosťou odpadla. Ako dieťa som sa zo Silvestra tešila doma najviac, lebo som ešte nemala depresie z toho, že sa možno málo a neadekvátne bavím a že sme stále starší. Pár rokov som tento deň trávila aj v NDR a dva roky vo Viedni. Východní Nemci boli asi najväčšími preborníkmi v delobuchovaní. O polnoci bola jasná obloha a na druhý deň mesto zasypané vybuchntými raketami.
Tento rok moderujem Silvester v televízii. Televízia je silvestrovská kulisa a keďže teraz silvestrovský program uvádzam, mám z toho zmiešané pocity.
Už niekoľko rokov mám však na Silvestra rovnaký vzorec: rádio, presun mimo mesta a oslava. Zo začiatku, keď som začínala s moderovaním, som asi dvakrát moderovala silvestrovský večierok, ale to už robiť nechcem. Hoci raz to bolo veľmi milé, vtedy som moderovala pre nemeckých dôchodcov v Trenčianskych Tepliciach a oni boli milí a vďační. Mala som dobrý pocit, že tento večer trávim s ľuďmi, ktorí si každú pozitívnu chvíľu vážia viac ako mladí ľudia.
Ideálny Silvester si predstavujem na chate a viem si predstaviť aj Silvester v zahraničí. Neviem však, v ktorej krajine, ale to mi je jedno. Ja sa hlavne teším, že na druhý deň nemusím vstávať, nech by som sa prebudila kdekoľvek. Len by som chcela vedieť, ako som sa tam dostala."
(hab)