V Japonsku privítajú nový rok o osem hodín skôr ako na Slovensku, ale v austrálskom Sydney ešte o dve hodiny skôr, nehovoriac o Novom Zélande, kde vypukne nový rok o ďalšie dve hodiny skôr. Krajinou, kde môžu ako prví sledovať východ slnka, je Republika Kiribati, ktorú tvoria ostrovy v Tichom oceáne. Najvýchodnejší ostrov privíta nový rok s trinásťhodinovým náskokom pred nami tu, na Slovensku. Ale keďže pomyselná medzinárodná dátumová čiara nie je rovná (nekopíruje smer rovnobežiek z atlasu), v krajinách susediacich s Karibati, ktoré sa radia do západnej zemepisnej dĺžky, sledujú ľudia východ slnka vtedy ako v Karibati, ale u nich to znamená jeden deň vopred. Zaujímavé, nie?
Japonci vnímajú príchod nového roku a prvý východ Slnka oveľa citlivejšie ako ktorýkoľvek iný národ. Vy používate želanie Šťastný nový rok! aj na sklonku starého roka, ale my to tak nerobíme. Vyslovujeme ho, až keď nový rok naozaj vystrieda ten starý. Šťastný nový rok si želáme až do polovice januára. V japončine hovoríme Akemašite Omedetou!, čo sa prekladá ako Šťastný nový rok!, význam tohto želania je však trochu iný. Akemašite znamená začiatok alebo začíname, omedetou znamená gratulujem.
Prečo si vlastne Japonci pri prvom východe Slnka navzájom toľko gratulujú? Kedysi dávno sa ľudia kvôli nedostatočnej výžive a nedokonale rozvinutej lekárskej vede nedožívali vysokého veku. Preto si blahoželali s príchodom každého nového roku, že sa ho v zdraví dožili v kruhu svojej rodiny. Prvé tri dni nového roku trávia Japonci preto s rodinou a v rodnom meste. Prevzali sme mnoho vecí z európskej kultúry, ale v prvé tri dni nového roka sa plne vraciame k našim pôvodným tradíciám. Nemusíme, nie je to povinnosť, ale všetci to tak cítime a chceme.
Počas týchto troch dní ideme na hatsumode, čo znamená prvá novoročná návšteva šintoistickej svätyne alebo budhistického chrámu. Každý rok takto príde v Japonsku do chrámov asi 90 miliónov ľudí. Mnohí sú oblečení v kimone, pretože je to slávnostná udalosť. Možno to bude znieť zvláštne, ale niektorí Japonci navštívia obidva chrámy, bez ohľadu na svoju náboženskú príslušnosť. A ktoré z týchto dvoch náboženstiev je skutočne japonské? Na túto otázku odpovedia Japonci nejednoznačne. Niektorí hovorí, že šintoizmus, iní že budhizmus. A podaktorí povedia obe, prípadne žiadne, alebo neviem. V každom prípade, novoročné japonské zvyky sú bližšie k šintoizmu. Treba teda navštíviť šintoistickú svätyňu, ale zásadne v mieste bydliska, pretože tam boh ochraňuje vaše najbližšie teritórium. A ďakovať za uplynulý rok a prosiť o úspešný budúci rok, to je správna vec.
Mnohí Japonci žijúci v cudzine sa na nový rok vracajú do rodného mesta. Ja ostanem opäť na Slovensku. Za posledných sedem rokov som bol v rodnom meste v novoročnom období iba raz. Ale keď už sme pri tom, ja som sa už v živote toľkokrát sťahoval, že pomaly neviem, kde je moje rodné mesto. Vždy bude tam, kde žijú moji rodičia.
Autor: MASAHIKO
