Čo robia zvieratá v zoo cez zimu? Takéto otázky si nekladú len deti, ale aj dospelí. Po mimoriadne teplej jeseni sa začala viac-menej normálna zima, tak sme sa išli pozrieť do bojnickej zoologickej záhrady, aby sme to videli na vlastné oči.Počasie nám vyšlo. Tento rok bolo síce extrémne teplo, ale zima už, zdá sa, definitívne udrela, dokonce mierne sneží.
"Bojnická zoo je otvorená každý deň v roku a ak vyjde počasie, návštevníkov tu máme aj na Štedrý deň a na Silvestra, pretože iba časť zvierat prezimuje vo vykurovaných priestoroch," hovorí Ivan Kmeť, pracovník pre vzdelávanie, ktorý má na starosti komunikáciu s verejnosťou a médiami. Ale aj so zvieratami komunikuje rád. Keď ideme okolo kačíc, prihovára sa im ich jazykom, ale väčšina z nich sa len pozerá. "Dnes im nie je do reči," hovorí.
Hneď na začiatku prehliadky stretávame dve chovateľky, tlačiace káry plné všelijakých dobrôt. Je to bufet pre opice na celý týždeň. Čerstvá zelenina, ovocie, jogurty, strukoviny. Pór ich vraj neštípe, zjedia aj cibuľu a cesnak. Na Štedrý večer nemali žiadne špeciálne menu. Opice majú v jedálnom lístku každý deň niečo iné. Na nedeľu vychádzajú varené kurence, varené vajíčka, ryža so špenátom, ovocie a zelenina.
Kŕmenie opíc si nemôžeme nechať ujsť. V pavilóne opíc je príjemné teplo. Zvieratá sú zazimované, von nechodia.
Najinteligentnejšími zvermi v zoologickej záhrade sú orangutany - samček Momo a samička Nanga. Aby sa nenudili, majú k dispozícii aj najviac atrakcií. Ich "dvojizbový byt" s oddelenou spálňou je plný preliezok a povrazových rebríkov. Ošetrovatelia im vymýšľajú zábavky, napríklad im schovajú jedlo pod stružliny, aby ho museli hľadať. Deti im nosia staré tričká, ktoré si opice naťahujú na seba, hrajú sa s loptou. Sú veľmi zvedavé. Keď mala ošetrovateľka umyté vlasy šampónom, na ktorý Momo nebol zvyknutý, cez mreže ju hladkal po hlave a potom si asi pol hodiny privoniaval k ruke.
Orangutany sa v prírode presúvajú z miesta na miesto, každú noc majú iné hniezdo. V noci, ale aj pri jedení sa zakrývajú konármi s listami. V zoo konáre nemajú, tak im poslúžia aj staré závesy.
Keď sa za mrežami zjavila ošetrovateľka s obedom, párik radostne "nafasoval" obed (sendvič a pomaranč), potom obaja vyliezli na policu, dôkladne sa pozakrývali, akoby chceli povedať - prosím, nerušiť - a s chuťou sa pustili do jedenia.
Momo a Nanga sú komici. Spoločnosť im neprekáža. Ak nemajú záujem, ľudí ignorujú a ak sa im chce, robia na návštevníkov grimasy.
Monogamné gibony
Svojím cholerickým poletovaním nás zaujme dlhoruký gibon Servác. Netvári sa priateľsky, visí na ráme skla a cerí na nás zuby. Sme cudzí. Všetci pracovníci zoo sú jeho kamaráti, ale my nepatríme do jeho komunity.
V prírode žije v pralese na stromoch vo výške asi 30 metrov a pôsobí dojmom, že sa ho netýka zemská príťažlivosť.
Gibony žijú monogamne. Servác so svojou manželkou Miškou sú spolu už päť rokov. Kým nás odháňa, Miška sedí na poličke spôsobne ako dáma. Siestu vraj trávia spolu, Servác drží svoju milú nežne okolo drieku. A každé ráno jej niekoľko minút spieva gibonie vyznanie lásky.
Nežnosť-nenežnosť, Servác sa napokon ukázal ako hulvát. Ešteže bolo medzi nami sklo a žltý prúd stiekol po ňom.
Hneď vedľa býva gueréza pláštiková, ohrozený druh - jej kožušinu používali ako ozdobu hlavy afrických kmeňových celebrít. V bojnickej zoo sa jej darí a dokonca sa rozmnožila.
Duchovia lesa
Lemur je krásne milé zviera s dlhým huňatým chvostom a so zaujímavou tvárou. Pochádza z Madagaskaru, kde žije v pralesoch. Vie príšerne vrešťať, až sa ježia vlasy. Preto mu domorodci dali meno lemur, čo v ich reči znamená duch. Lemury sú plaché, ale chovateľka si postupne získala dôveru jedného z nich a občas ho kŕmi tak, že jej sedí na pleci. Na budúci rok bude vo veľkých európskych zoologických záhradách akcia na záchranu fauny a flóry z Madagaskaru, takže aj pre tunajšie lemury sa plánuje atrakcia - ostrov v jazierku, na ktorý budú môcť prebehnúť tunelom.
Kontajnerová Mary
Vonku je zima. Hnedé medvede sú zalezené, len malé medvieďa sa hrá s klátom. Pochádza z Malej Fatry a je sirota. Opustené medvieďatá nie sú schopné bez pomoci človeka prežiť. Táto samička sa už nikdy nebude môcť vrátiť do voľnej prírody, zvykla si žrať v blízkosti človeka, preto by chodila hľadať potravu do blízkosti ľudských obydlí. "Mali sme tu medvedicu, v roku 1998 robila neplechu v Demänovskej doline, volali ju tak nepekne - Kontajnerová Mary," hovorí Ivan Kmeť. "Čašníci z chaty sa sťažovali, že ich prenasleduje, keď išli večer zo služby. Naši ju boli odchytiť a priviezli ju sem. A predstavte si, že ušla. Výbeh pre medvede je naprojektovaný tak, že zviera ho nemôže prekonať. Ale ona bola asi vytrénovaná kulturistka a dokázala to. Vymerala si, kde je jama najplytšia a ušla rovno do hory. Nikdy sa už nenašla. Každé zviera chce byť slobodné."
Paprika pre plameniaky
Voliéry pre veľké papagáje sú prázdne. Keby chceli, môžu ísť von, ale dnu im je lepšie. Ošetrovateľ sa ich snaží vyhnať, ale počujeme len podráždené škrečanie. Komu by sa chcelo ísť do takej sychravej zimy.
Prechádzame okolo krásnych ružových plameniakov. Sú to síce subtropické vtáky, ale zvykli si na chlad, zatvárajú sa iba na noc. Aby mali krásne sfarbenie, dávajú im do jedla červenú papriku - aj v prirodzenom prostredí získavajú pigment z potravy. Keby nebolo papriky, boli by oveľa svetlejšie.
Majka a Guľka sú kolosy
Prichádzame k ďalšej atrakcii bojnickej zoo. Slony chodievajú von do mínus desať stupňov. Najcitlivejšie na chlad sú ich sliznice a uši. V zime chodia na prechádzku okolo obeda. Práve sú vonku.
Slonice Majka a Guľka prišli do Bojníc v roku 1984. Vtedy mali po osemsto kilogramov, dnes váži každá štyri tony. Majú 24 rokov, sú to teda už slečny na vydaj, ale samca mať nebudú. V zoo je veľmi zložité chovať slona - samca, je veľmi agresívny. Samice sú milé, hravé. Majka je dominantná, Guľka ju poslúcha. Majka chobotom pýta maškrtu, ale nič nemáme, tak sa ide zabávať - ošetrovateľ s nimi cvičí s veľkým brvnom.
Slony si v prírode hľadajú potravu asi dvadsať hodín denne, zožerú asi dvesto kilogramov jedla, a pritom prejdú tridsať kilometrov. V zajatí je to úplne inak, preto s nimi ošetrovatelia cvičia.
Ak by ste chceli chovať slona, treba mať na zreteli, že strava ročne vyjde na 170-tisíc korún. A netreba zabúdať aj na to, že vypije asi sto litrov vody denne
Slony sú pedanti - až rituálne dodržiavajú režim a nemajú rady zmenu. Ošetrovateľ by dokonca nemal ani meniť značku vody po holení. Presne o jednej sa už poberajú do svojho príbytku veľkosti menšieho hangára, aby sa najedli. Ošetrovatelia im tam zatiaľ vyupratovali a pri slonoch majú čo robiť - slon denne vypustí až stodvadsať kilogramov trusu.
Záchytka pre zvieratá
V bojnickej zoo je budova, kde sa môžu dostať len vyvolení - záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy. Ak niekto chová doma zviera nelegálne, alebo sa ho snaží pašovať, zoberú mu ho a putuje do "záchytky", je tam dovtedy, kým súd nerozhodne, čo s ním. Tu prejde aj karanténou. Najčastejšie sa pašujú papagáje a plazy. Je vyše 360 druhov papagájov, z nich iba dva - korela a andulky - nie sú chránené.
"V bratislavskej zoo bol jeden makak rézus, ktorý má zvláštny osud," hovorí Ivan Kmeť. "V Nitre ho choval vietnamský manželský pár a ušiel im. Bol u nich nelegálne, u nás ani nie je možné opice chovať legálne. Jednému chalanovi, ktorý manželov poznal, pri bicyklovaní opica skočila na krk a pohrýzla ho na plece. Úradne ju zhabali a bola u nás dva roky. Potom išla do Bratislavy, ale už je znova u nás."
Podlahové kúrenie a myšie kráľovstvo
Chlad stúpa z chodidiel smerom hore, zima bola asi aj antilope bongo z afrických pralesov. Tieto vzácne zvieratá síce chodia von, ale teraz dávajú prednosť ubikácii s podlahovým kúrením. Predviesť sa nám nechce ani maličká antilopa dikdik, ktorá žije v horúcich oblastiach Afriky a aby sa jej nedostávala do mozgu príliš horúca krv, má v predĺženom nose chladič.
Zima, zdá sa, neprekáža divokým somárom a koňom Przewalského, krásnym zvieratám, ktoré sú vo voľnej prírode už vyhynuté. V Bojniciach sa v tomto roku narodilo malé žriebätko.
Pavilón plazov je zavretý. "Máme tam pytóna, ktorý je veľkou hviezdou," hovorí Ivan Kmeť. Keď máme akcie s deťmi, tak si ho môžu chytiť, alebo dokonca dať okolo krku. Hladkalo ho už asi šesťdesiattisíc detí.
Na záver sa potešíme hemžením v "myšom kráľovstve". Sú tu exotické myšky ako pieskomil nílsky či myš mongolská. Kútik zriadili v rámci detskej zoo, kde môžu deti pohladkať kozy či somáre.
V budúcnosti budú v zoo aj bežné domáce zvieratá, napríklad kravy. Aby si deti nemysleli, že kravy sú fialové, ako tá z reklamy na čokoládu.
