Počiatky realizácie tehlových fasád na Slovensku spadajú do obdobia začiatku 20. storočia. Prvé stavby sa objavili v secesnom štýle, ktorý prenikol z Viedne do Budapešti a odtiaľ na Slovensko. Napriek krátkemu trvaniu tohto štýlu sa na celom území Slovenska zachovalo veľa secesných stavieb.

Práve tento architektonický štýl priniesol na Slovensko stavby, väčšinou verejného charakteru, pri ktorých začali budape-štianski architekti aj u nás s obľubou používať na priečeliach neomietnutú tehlu a keramiku.

Napríklad budova Strednej priemyselnej školy strojníckej na Fajnorovom nábreží v Bratislave z roku 1903 od architekta J. Kolbenhayera bola realizovaná v bohatom hmotnom koncepte, s použitím mnohofarebného glazovaného režného muriva.

Režné murivo uplatnil Gy. Partos na komplexe budov Výskumného ústavu vinárskeho na Matúškovej ulici a Z. Melzer v roku 1900 na bývalom sirotinci na Hlbokej ceste.

Ďalší architektonický štýl, ktorý používal neomietnutú tehlu a keramiku na fasády domov, bol racionalizmus. Vyznačoval sa striedmosťou výzdoby, účelnosťou, využívaním nových konštrukcií a technológií. Azda najdôslednejším výrazom chápania nových princípov je komplex bývalej evanjelickej nemocnice, sirotinca, starobinca a domu diakonís na rohu Palisád a Partizánskej ulice v Bratislave z roku 1912, postavený podľa projektu výhercu verejnej súťaže, pokrokového viedenského architekta J. Schmidta.

V tomto období bola tiež postavená časť obytných domov - väčšinou robotnícke kolónie, na princípe neomietnutej tehlovej fasády. Napr. 120 bytov v kolónii na Karpatskej ulici v Bratislave, postavenej mestom roku 1902 podľa projektu firmy Kittler a Gratzl.

V období po roku 1918, po vzniku Československej republiky, mal silný vplyv funkcionalizmus. Toto moderné hnutie 20. - 30. rokov, úzko späté s prácou tzv. českej avantgardy, sa vyznačovalo najmä orientáciou na formu a vlastnosti mate-riálu: neomietnutá tehla, sklo, kov, betón.

Kryštalizáciu nových názorov možno najlepšie pozorovať na budovách YMCA v Bratislave na Šancovej ulici od A. Balána z roku 1920, kde u nás do tých čias nezvyčajné funkčné požiadavky viedli k napodobňovaniu amerických predlôh či budove Umeleckej besedy slovenskej na Dostojevského rade v Bratislave od autorov projektu A. Balána a J. Grossmanna z roku 1925. Výrazný dizajn druhej spomínanej budovy je docielený práve farebným kontrastom bielych hladkých plôch s červeným režným murivom.

Ďalší projekt z tohto obdobia, ktorý stavil na kontrast bielych omietnutých plôch s tehlovým murivom je budova internátu Lafranconi na nábreží Dunaja od autora K. Šilingera.

Nemôžeme opomenúť aktivity veľkopodnikateľa Baťu, ktorý aj na Slovensku, konkrétne vo Svite pri výstavbe svojich priemyselných závodov a kolónií rodinných domov pre zamestnancov použil režné tehlové murivo.

V tomto krátkom historickom prehľade bolo spomenutých len niekoľko významnejších stavieb na báze neomietnutej tehlovej fasády.

Množstvo ďalších stavieb po celom Slovensku svedčí popri nezameniteľnom dizajne a širokospektrálnosti použitia lícového tehlového muriva aj o jeho vysokej životnosti. Väčšina fasád je vystavená poveternostným vplyvom už 100 rokov.

SÚČASNOSŤ

Momentálny trend na Slovensku, orientovaný hlavne na lacnejšie a najmä po stránke realizačnej jednoduchšie prevedenie fasády domu, nedáva veľký priestor na realizácie tehlových fasád.

A pritom nám dá určite za pravdu nejeden stavebný technik, že z hľadiska stavebnej fyziky neexistuje lepšie riešenie ako predsadená tehlová fasáda.

Veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti, výborná zvuková izolácia, bezproblémový odchod pary - to sú hlavné prednosti tohto riešenia.

Firma Wienerberger Slovenské tehelne s.r.o., dcérska spoločnosť firmy Wienerberger Ziegelindustrie AG, chce nadviazať na bohatú tradíciu realizácií fasád z neomietnutého tehlového muriva. Pod obchodným názvom Klinker ponúka na trhu stavebných materiálov prostredníctvom širokej siete stavebnín popri tehlovej dlažbe niekoľko typov lícovej tehly.

Tehly Klinker sa vyrábajú zo špeciálnej hliny, ktorá zabezpečuje ich prirodzenú farbu, a spolu s výpalom pri teplote okolo 1200 °C tiež veľmi dobré fyzikálne vlastnosti. Hlavne vysoká pevnosť okolo 100 MPa a nízka nasiakavosť - len 4 % sa podieľajú na vysokej životnosti tehál Klinker.

Sortiment lícových tehál o rozmere 250 x 120 x 65 mm obsahuje lícovú tehlu plnú, dierovanú, plnú jednostranne zaoblenú vo farbách - svetlá červená, tmavá červená, pestrá červená, hnedá, žltá a v prevedení povrchu - hladký, pieskovaný, reliéf a antik.

Firma Wienerberger popri svojej 175-ročnej tradícii výroby tehly kladie veľký dôraz na technický vývoj stavebných materiálov, dôkazom sú neustále novinky zo systému Porotherm. Symbol spojenia tradície s pokrokom, to sú práve tehly Klinker.

Autor: Ing. Miroslav Podivinský, Wienerberger Slovenské tehelne s.r.o.