ky pútnikov skončí tragicky.
Umierajú ušliapaní davom pri kameňovaní „satana“, ale aj na následky vyčerpania, vypätých emócií či pri nehodách. Moslimovia však veria, že smrť v Mekke je požehnaním a mnohí starí a vážne chorí ľudia si to „zariadia“ tak, aby sa už z púte nevrátili.
Hoci úrady požadujú od pútnikov potvrdenie o dobrom zdravotnom stave, viaceré svetové agentúry informovali, že medzi ľuďmi v Mekke videli veľa osôb v skutočne biednom zdravotnom stave. Do Mekky prídu každý rok asi dva milióny pútnikov zo 160 krajín.
A chcelo by ich prísť oveľa viac, ale nedá sa. Saudská Arábia, pre ktorú je hadždž logistickou nočnou morou, ale rovnako aj výdatným príspevkom do štátnej pokladnice, totiž stanovila kvóty na počet pútnikov z každej krajiny: na tisíc obyvateľov jeden veriaci.
Nie každý však rešpektuje toto nariadenie, a tak sa hadždž stáva výborným prostriedkom na zárobok pre pašerákov ľudí. Hranice monarchie majú viac ako 4–tisíc kilometrov a na mnohých miestach sú „priepustné“.
Hadždž je niečo, čo by aspoň raz v živote mal absolvovať každý moslim, ktorý si to môže dovoliť, a tak ľudia riskujú veľa, aby toto prikázanie naplnili. „Mám choré srdce, ale splnil sa mi sen môjho života,“ povedal agentúre Reuters 65–ročný Mansúr Nadir z Iraku. Do Mekky cestoval šesť dní a bolo to prvýkrát v jeho živote.
Pre jeho krajanov je púť do Mekky v tomto roku výnimočná. Mnohí Iračania sa prišli modliť za jednotu medzi moslimami v ich krajine, kde takmer každý deň vraždia šiiti sunnitov a naopak. Veľa ich modlitieb bude tiež venovaných príbuzným zabitým počas spojeneckých operácií v Iraku.
Do Mekky pricestovalo aj veľa amerických moslimov. Tamojšie úrady mesiac pred púťou robili špeciálny tréning pre zamestnancov amerických letísk. Vysvetľovali im, čo si moslimovia vezú v batožine na modlenie, čo pre nich hadždž znamená a žiadali ich o čo najväčší rešpekt pri kontakte s týmito ľuďmi. Po 11. septembri sú ľudia moslimského pôvodu na amerických, ale aj európskych letiskách „sledovaní“ viac ako zvyčajne.
Hadždž trvá päť dní. Jeho súčasťou je sviatok obetovania, kameňovanie „satana“ aj prosby, aby im boli odpustené hriechy. Hadždž je obdobím mieru, keď je zakázané akékoľvek krviprelievanie. Niektorí moslimovia tvrdia, že len to, že počas hadždžu v Mekke zabijú muchu, môže znamenať, že ich účasť na púti nebude „uznaná“.
Pútničky smerujú k mešite v nezvyčajných pokrývkach hlavy.
FOTO – ČTK, SITA/AP
