„Robiť účtovníctvo v decembri je však už neskoro,“ povedal Vladimír Sirotka, šéf Cechu účtovníkov a Asociácie malých podnikateľov.
Ak si už živnostníci chcú na poslednú chvíľu znížiť daňový základ, daňoví poradcovia im odporúčajú uhradiť do konca roka podľa možností všetky záväzky, ktoré ešte neuhradili. „Zaplatené faktúry si môžu živnostníci zahrnúť do výdavkov,“ povedala Mária Belicová zo spoločnosti D. P. F.
Pri výpočte dane za rok 2006 si živnostníci budú môcť znížiť príjmy buď o preukázateľné výdavky alebo o paušálne náklady vo výške 40 percent, remeselníci až o 60 percent.
Malí podnikatelia, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, si nemôžu uplatniť paušálne výdavky.
Kto si chce uplatniť preukázateľné výdavky, musí si viesť jednoduché účtovníctvo. Daňový výdavok v jednoduchom účtovníctve vzniká v momente zaplatenia za materiál či tovar. Preukázateľné výdavky však treba zdokladovať.
Investície do majetku a stravné
Ak si malý podnikateľ kúpi hmotný investičný majetok do 30-tisíc korún, do nákladov si môže jednorazovo zahrnúť celú sumu. Pri kúpe softvéru či iného nehmotného majetku je hranicou, pri ktorej si možno do nákladov započítať sumu jednorazovo, 50-tisíc korún. Nad túto sumu zakúpený majetok treba zaradiť do majetku a odpisovať ho. Ak si teda podnikateľ kúpi v decembri auto, môže si naňho uplatniť celoročný odpis.
„Živnostníci by si však mali kúpiť len to, čo skutočne potrebujú,“ povedal daňový poradca Tibor Karlík.
Od januára si môžu podnikatelia dať do nákladov aj výdavky na stravné. Aby boli daňovo uznateľné, treba ich vedieť preukázať kúpou stravných lístkov či dokladom z reštaurácie. Daňovníci si však nemôžu tieto výdavky uplatniť spätne a nakúpiť si stravné lístky napríklad za niekoľko mesiacov dozadu zopár dní pred koncom roka.
Živnostník má podobne ako zamestnanec nárok na stravné za každý odpracovaný deň, pričom do nákladov si môže započítať 55 percent z jeho hodnoty, najviac však zo sumy 89 korún (je to 49 korún).
Pracovná cesta a nájomné
Ak živnostník pôjde na pracovnú cestu, do výdavkov si môže zahrnúť všetky náklady, ktoré mu pri pracovnej ceste vznikli, ak ich vie zdokladovať (výdavky na ubytovanie, stravné, parkovanie, telefón a podobne). Pri vyúčtovaní pracovnej cesty sa riadi zákonom o cestovných náhradách.
Zákon však hovorí o niektorých výdavkoch, ktoré sú daňovo uznateľné len vo výške, ktorú presne určuje. Ide o náhrady za stravné, používanie cestných motorových vozidiel, pri zahraničných služobných cestách aj vreckové (40 percent zo stravného).
Ak živnostník pôjde na pracovnú cestu autom, ktoré vlastní ako súkromná osoba, a teda nepatrí do majetku spoločnosti, má nárok na paušálnu náhradu 6,20 koruny za každý kilometer (pri použití osobného cestného motorového vozidla) a náhradu za skutočne spotrebované pohonné látky podľa normovanej spotreby.
Ak si živnostník na svoje podnikanie prenajíma priestory, z daňového pohľadu sa mu neoplatí zaplatiť vopred nájomné na rok 2007. Pri zaplatenom nájomnom sa uplatňuje časové rozlíšenie nákladov. Ak sa zaplatí nájomné fyzickej osobe dopredu, daňovým výdavkom je až v období, za ktoré bolo nájomné uhradené. Platí to aj pri jednoduchom účtovníctve.
Daňovo zvýhodnené sporenie
Živnostníci si môžu už druhý rok znížiť základ dane o príspevky na životné poistenie, doplnkové dôchodkové sporenie či iný daňovo zvýhodnený produkt, najviac však do výšky 12-tisíc korún. Podmienkou je, že zmluva je uzavretá aspoň na desať rokov a neukončí sa pred tým, než jej majiteľ dovŕši 55 rokov.
Daňové zvýhodnenie si môže uplatniť aj ten, kto sa pre dlhodobý sporiaci produkt rozhodne tesne pred koncom roka. Môže si však uplatniť daňové zvýhodnenie iba na tú časť, ktorú ako mesačný vklad dohodol a reálne vložil v decembri.
