Dôkazom toho je posledný album Boba Dylana Modern Times, ktorý podľa Rolling Stone je najlepšou nahrávkou roku 2005. Dylan znel takto roztopašne naposledy na jeho John Wesley Harding z roku 1967, napísal recenzent amerického časopisu, podľa ktorého je to poetický album postavený na úžasných rytmoch. Kolekcie tradične ladených pesničiek s výstavnou lyrikou majstra sa zmestili aj do prvej desiatky britských magazínov Q, Mojo a Uncut.
Briti aj Američania sa zhodli aj na dvojalbume od Red Hot Chili Peppers napriek tomu, že ich Stadium Arcadium, ktorý obsahuje 28 piesní, je pridlhý. Rolling Stone (2.) aj Q (4.) si všímajú hlavne osobné texty speváka Antonyho Kiedisa a gitarové až hendrixovské majstrovstvo Johna Fruscianteho.
To sú jediné dva albumy Top 10, na ktorých zhodli Rolling Stone a Q. Pri ostatných platniach sa ich chute radikálne rozchádzajú. Najlepším albumom roka sa podľa Q stal prvý album od nádejných Arctic Monkeys s krkolomným názvom Whatever People Say I Am, That's What I'm Not, najlepšie predávajúci sa debut v histórii britskej popmusic. Jej mladučkého lídra Alexa Turnera prirovnávajú k Rayovi Daviesovi z Kinks alebo Paulovi Wellerovi z The Jam. Pritom podľa ankety Rolling Stone sa ich prvotina umiestnila až na sedemnástom mieste.
Briti majú radi svoje kapely, aj keď za hranicami už príliš veľa neznamenajú. Dôkazom toho je sú albumy od Muse (2.), Razorlight (3.), Kasabian (8.) alebo Snow Patrol (18.). Američania si zasa spomenuli na alternatívno-gitarových veteránov Sonic Youth, ktorých nový album Rather Riped je podľa Rolling Stone tretím najlepším albumom roka.
Ako sa darilo veteránom a ako novým hviezdičkám? Tom Waits sa s jeho Orphans ešte stihol natlačiť do prvej desiatky Rolling Stone. Americký magazín si všíma aj vydarený comeback The New York Dolls s albumom One Day It Will Please Us to Remeber Even This (12.), ako aj rozlúčku so životom v podaní génia country Johnnyho Casha. Ten stihol nahrať album American V: A Hundred Highways (14.) tesne pred smrťou. Pomerne úspešný bol aj Bruce Springsteen s tradičnými piesňami z katalógu Peta Seegera - We Shall Overcome: The Seeger Sessions, ktorý sa dokonca viac páčil v Británii (16.) ako v rodnom USA (29.) Z nových tvárí sa na predné priečky oboch top 50 predrali punkovo-gotickí My Chemical Romance, folkrockové divy Cat Power a Regina Spector, austrálska gitarovka Wolfmother alebo hitmakeri Gnarls Barkley, ktorí majú na albume St. Elsewhere absolútny superhit tohto roka Crazy.
Výnimku tvorí časopis pre hudobných fajnšmekrov Mojo, podľa ktorého absolútnou jednotkou tohto roka je americká skupina The Racounters s albumom Broken Boy Soldiers, v ktorej pôsobí frontman Jack White z White Stripes.
A je tu ešte jeden zaujímavý víťaz. Podľa metacritic.com, ktorá zhŕňa recenzie z celého sveta, dostal v tomto roku najviac hviezdičiek africký bluesman a gitarista Ali Farka Touré z Mali, ktorý sa, žiaľ, víťazstva nedožil, pretože v marci zomrel.
