darilo. Príklad „succesfull story“ je aj po 17 rokoch od pádu železnej opony výnimočný. Slovenské výtvarné ume­ nie je vo svete až na výnimky prehliadané a neznáme. Prečo?

Hneď po revolúcii v roku 1989 boli očakávania veľké. Nejeden umelec sa už videl v Guggenheimovom múzeu a kurátor v Centre Pompidou. Podarilo sa umiestniť niekoľko výstav slovenského umenia na lepších adresách, ale po uvítacích príhovoroch v rámci bontónu sa neudialo takmer nič. Nespôsobila to len neskúsenosť slovenských kurátorov a umelcov, ale predovšetkým nepriestrelnosť schematických predstáv Západoeurópana a východoeurópskeho umenia. Dovtedy boli presvedčení, že moderné umenie je majetkom Západu a umenie východnej Európy je len produktom ich kolonizácie. Vyvážalo sa predovšetkým umenie neoficiálnej scény a vtedajšie jednostranné interpretácie takmer ako centra protikomunistického odboja len zapadli do mozaiky stereotypov.

Autor: Beata Jablonská