Švédsko chce ako predsedajúca krajina Európskej únie zaznamenať prelom otvorením maximálneho počtu kapitol v prístupových rokovaniach jednotlivých kandidátskych krajín a ich uzavretím. O švédskych ambíciách hovorí pre SME veľvyslanec Švédskeho kráľovstva v Českej republike a na Slovensku INGMAR KARLSSON.

Ministerka zahraničných vecí Švédska Anna Lindhová pre denník Dagens Nyheter konštatovala, že „v reálnej politike sa nepresadzujú len pekné euromyšlienky, ale ide sa tvrdo po národných záujmoch, a to niekedy aj spôsobmi, ktoré sú poburujúce a hraničia s mocenskou politikou“. Tieto slová na adresu veľkých členských štátov sú možno vysvetlením skepsy viacerých členov únie. Zdá sa, že vaša krajina vytrvalo prezentuje otvorenosť.

„Tradícia otvorenosti je vo Švédsku stará niekoľko storočí, všetko verejné je bežne prístupné. Máme o tom s úniou veľké diskusie, chceme si zachovať čo najvyššiu mieru otvorenosti, pretože ju považujeme za podmienku funkčnej demokracie. Otvorenosť pritom chápeme ako aktívne informovanie verejnosti o tom, čo sa v únii deje. Verte, nie je ľahké prezentovať spoločnú pozíciu všetkých pätnástich krajín. Otvorene povedané: my sa snažíme predsedať celej pätnástke a vystupujeme za EÚ, kým niektoré veľké krajiny vidia viac vlastné záujmy.“

Podľa prieskumov až polovica obyvateľov Švédska nie je členstvom v únii nadšená. Fínsko a Švédsko sa stali členmi únie v roku 1995, kým Nórsko ani nemalo záujem. Napriek tomu dnes premiér Göran Persson verí myšlienke EÚ viac než v čase vstupu vašej krajiny do únie. Je „oficiálne“ Švédsko skutočne fanúšikom rozširovania?

„Netvrdím, že rozširovanie únie bude jednoduché, je však naším záujmom a politickou zodpovednosťou podporovať ho. Snažíme sa vysvetľovať výhody rozširovania. Chcel by som zdôrazniť, že menšie krajiny únie, ako napríklad aj Švédsko, vítajú Česko a Slovensko ako budúcich členov, lebo spolu budeme môcť lepšie prezentovať vlastné názory pred početnejšími národmi. Bude tak možné vyvážiť vplyv veľkých krajín. Musíte však vytrvať v uvádzaní reforiem do života. Ak sa vám podarí prijať zodpovedajúcu legislatívu v kontrole verejných financií, budeme môcť otvoriť aj túto kapitolu už počas švédskeho predsedníctva. Dnes však máme dojem, že v tejto oblasti nie je na Slovensku dostatočná miera kontrolovateľnosti.“

EÚ vlani otvorila kapitolu voľného pohybu osôb, kandidátskym krajinám však dodnes nepredložila spoločnú pozíciu. Najmä Nemecko a Rakúsko sa boja veľkého prílevu lacných pracovných síl a navrhujú niekoľkoročnú „ochrannú lehotu“.

„Tieto obavy sú podľa mňa prehnané. Západná Európa jednoducho potrebuje a bude potrebovať pracovnú silu. Vo Švédsku je taktiež nedostatok pracovných síl. V Nemecku a Rakúsku ide do značnej miery o vnímanie reality cez vnútropolitické okuliare a otázky prílevu pracovných síl posudzujú skôr emotívne než reálne. Po prejave kancelára Gerharda Schrödera vo Weidene ležia karty na stole a teraz prebiehajú diskusie o rôznych alternatívnych riešeniach. Za Švédsko môžem povedať, že pri prípadnom príleve pracovných síl z nových členských krajín neočakávame problémy.“

Nórske médiá priniesli informácie, podľa ktorých táto krajina bude pripravená už čoskoro na pracovné sily z priestoru mimo únie. Ako chce EÚ riešiť nedostatok pracovných síl?

„Únia už pristupuje k importu špecializovaných pracovných síl. To platí aj pre „nečlenské“ Nórsko. V dlhodobom horizonte musí Európa jednoznačne výraznejšie podporiť rodinnú politiku. Vo Švédsku napríklad mierne stúpa pôrodnosť, no bez prílevu kvalifikovanej pracovnej sily nebude možné udržať rast ekonomiky.“

Ďalšou prioritou je životné prostredie. Aj naň však treba zarobiť.

„Životné prostredie v kandidátskych krajinách si vyžaduje veľké investície. Tieto krajiny však potrebujú prechodné obdobie, aby prechod na ekologické technológie s počiatočnými vysokými investíciami zvládli. Tieto investície sú však nevyhnutné. EÚ nebude akceptovať znečisťovanie životného prostredia za cenu „lacnej“ výroby. Naopak, ekologicky priaznivejšie výrobky sú na Západe viac konkurencieschopné. Reštrukturalizácia priemyslu možno bolí, krajiny ju však musia robiť kvôli výkonnosti vlastnej ekonomiky, nie kvôli únii.“

Švédsko plánuje aj na Slovensku otvoriť svoje veľvyslanectvo.

„Švédsku prítomnosť v Bratislave stelesňuje honorárny generálny konzulát a obchodné zastúpenie. Bratislava stojí vysoko na rebríčku plánovaných veľvyslanectiev. Švédsko má záujem o diplomatické zastúpenie na úrovni veľvyslanectva s každou krajinou EÚ, je to len otázka času – rok, možno dva… Sedím síce v Prahe, ale Slovensko poznám lepšie než Česko, predovšetkým vďaka manželke Margaréte, ktorá je Slovenka. Poznám historické mestá, Vysoké Tatry i Slovenský raj.“

Navštívili ste aj rómske osady?

„Áno, počas svojich ciest po Spiši a v okolí Košíc.“

Ako vnímate rómsku otázku, ktorá sa už dostala do európskych diskusií?

„Tento aktuálny problém sa pokúšame podchytiť vzdelávaním. Naše veľvyslanectvo rozbehlo v českých školách projekt. Ide o preklad prvého dielu zo série autobiografických kníh pre deti a mládež od Kataríny Taikonovej, Rómky, ktorá vyrastala vo Švédsku v 40. a 50. rokoch. Názov knihy je „Katitzi, ty to zvládneš“ a ilustrovali ju rómske deti z Jarovníc, ktorých kresby sú známe i v zahraničí. Myslíme si, že je dôležité, aby sa rôzne skupiny obyvateľstva navzájom lepšie spoznali, pričom je dôležité začať už v školách. Kniha sa teraz prekladá do slovenčiny, pričom do slovenských škôl by mala prísť v máji.“

PRE SME – ROBERT KISS

FOTO – AUTOR