Výrok súdu má ešte schváliť prezident a dvaja viceprezidenti, ale ide už len o formalitu. Saddám by mal skončiť na šibenici do 30 dní.
Kedy bude poprava, iracké úrady nechcú povedať, v minulosti však zazneli hlasy, že nebudú naťahovať čas. Je možné, že exprezident, jeho nevlastný brat, ktorý šéfoval spravodajskej službe, a vtedajší sudca revolučného súdu odvisnú ešte do konca roka.
Nevie sa, či poprava bude verejná. V každom prípade sa očakáva, že ešte prehĺbi rozpory medzi irackými sunnitmi a šiitmi.
Niektoré mimovládne organizácie niekoľkomesačný proces so Saddámom označili za prejav "spravodlivosti víťazov" a požadovali zrušenie rozsudku smrti. Iné organizácie zasa volali po odložení vykonania rozsudku, aby Saddám mohol čeliť súdom aj v iných kauzách. Obesia ho totiž za jeden z jeho "najmenších" zločinov - masakru 148 šiitov v dedine Dudžail.
Rozhodnutie musí ešte ratifikovať prezident Džalál Talabání a dvaja viceprezidenti. Talabání je proti trestu smrti, v minulosti však udelil jednému z viceprezidentov právomoc podpísať rozsudok smrti v jeho mene.
Na trest smrti odsúdili aj Saddámovho nevlastného brata Barzána at-Tikrítího a bývalého sudcu Awada al-Bandira. Odvolací súd potvrdil rozsudky aj v ich prípade.
Husajna už na absolútny trest odsúdil prvostupňový súd začiatkom novembra. Uznal ho zodpovedným za likvidáciu 148 šiitov z Dudžaile v roku 1982.
Už vtedy zaznelo, že Saddáma čoskoro popravia po verdikte odvolacieho súdu. „Nebudeme strácať čas. Berieme do úvahy bezpečnostnú situáciu v Iraku,“ povedal začiatkom mesiaca oficiálny činiteľ irackej vlády, ktorý nechcel byť menovaný.
Iracký premiér Núrí al-Malíkí, ktorý pochádza z Husajnom potláčanej šiitskej väčšiny, vyjadril v minulosti želanie, aby sa poprava exprezidenta uskutočnila ešte pred koncom tohto roka.
Kritizovali ho preto skupiny bojujúce za ľudské práva, podľa ktorých Malíkí prejudikoval verdikt odvolacieho súdu. Odborníci OSN na ochranu ľudských práv vyzvali irackú vládu, aby zabránila poprave Saddáma Husajna, pretože podľa nich sa v súdnom procese vyskytli vážne nedostatky.
Najvýraznejšie sú podľa prieskumu v západných krajinách naklonení hrdelnému trestu pre Saddáma Američania: za sa vyslovilo 82 percent a len 11 percent bolo proti.
Medzi Európanmi je najviac stúpencov Saddámovej popravy medzi Britmi (69 percent), nasledujú Francúzi (58 percent), Nemci (53 percent) a Španieli (51 percent). Opačný názor má však väčšina Talianov – Saddámovu smrť si želá len 46 percent obyvateľov, kým 48 percent je proti. Vyplýva to z prieskumu ústavov Novatris/Harris pre francúzske médiá.
Často vykrikoval na sudcu, volal na slávu Alahovi a irackému ľudu.
FOTO – REUTERS
Autor: mik
