Zvyky a jedlá na Vianoce nie sú podľa etnológov medzi jednotlivými regiónmi také rozdielne, ako by sa zdalo. "Nie je možné zaškatuľkovať, že na západe sú také zvyky, na východe iné. Rozdiely medzi regiónmi nie sú veľké," hovorí etnologička Eleonóra Klepáčová.
Stromčeky
Veľké rozdiely nie sú ani v zdobení stromčekov. Stromčeky nie sú stará tradícia, prišla z Nemecka. Prvé vianočné stromčeky sa v domoch objavili na západe Slovenska v druhej polovici 19. storočia. Na východ prišli po druhej svetovej vojne.
"Stromček s vianočnými guľami je dnes jeden zo symbolov Vianoc. V minulosti boli hlavnou ozdobou na stomčekoch jablká. Symbolizovali prvotný hriech Adama a Evy. Guľatý tvar sa potom preniesol aj na vešanie guľatých ozdôb. Keď do Vianoc vstúpil aj továrenský aspekt, prišli sklené vianočné gule," hovorí Klepáčová.
Podľa etnologičky Sone Kovačevičovej sa na východe v minulosti zdobili iba vetvičky slamenými ozdobami, ktoré neskôr rozšírili obchody ÚĽUV. Ich používanie je dnes tiež pomiešané, nie je rozdelené na východ a západ.
Večera
Mierne rozdiely vo zvykoch a jedlách boli v minulosti medzi severom a juhom, lebo ľudia jedávali to, čo im dala zem. Dnes sú rozdiely skoro zotrené. Na západe sa takisto jedli opekance, ako v strede, aj na východe, len vždy mali iné meno. Niekde ich preferovali s bryndzou, hlavne v Liptove, ale čiastočne aj dolu v Honte. Inde jedli makové.
Kde jedli hríbovú, kde kapustovú polievku? "Všade," hovorí Klepáčová. Kapustnicu a kapustovú polievku robili viac v chudobnejších dedinách.
"Na Orave a Kysuciach bol chlieb obradovým koláčom. Biely chlieb sa robil len na veľké sviatky, na Vianoce, Veľkú noc, prípadne ešte na svadbu. Celý rok namiesto cukru používali med, cukor odkladali tiež na obradové príležitosti," hovorí Klepáčová.
Hojnosť
V niektorých rodinách muselo byť deväť jedál, niekde ich bolo sedem. Lenže ľudia sa neprejedali, z každého zjedli len po troške. Jedna veľká rodina mala jednu misu, každý si vzal lyžicu a jedli všetci z jednej misy.
"Bol to symbol, aby všetci držali pokope. Všetko orientovali na rodinu. Teraz možno aj zlepšením ekonomickej situácie ideme smerom k pohanšteniu. Dôraz je na niečo, čo nie je vlastné Vianociam," hovorí Klepáčová. Dnes je jedál menej, ale omnoho väčšie porcie.
Ľudia si robievali okrem polievok strukovinové jedlá, kaše. Všetko bolo súčasťou bežného jedálneho lístka v roku, len na Vianoce to malo určitý obradový úzus - spôsobom, akým jedli, akoby jedlo posväcovali.
U katolíkov vždy boli oblátky, evanjelici neskôr zvyk prebrali. Tým sa oblátky stali všeobecným vianočným jedlom. Jedlá boli ovplyvnené skôr cirkvami, ako regiónom. Kým katolíci mali na Štedrý deň pôst, evanjelici jedli aj mäso. Kým evanjelici jedli kapustnicu s klobásou, katolíci ju mali s hubami, alebo so sušenými slivkami. Dnes už ani katolícka cirkev netrvá na pôste.
Vianočné tri dni voľna bývali aj v minulosti. Statkári očistili dobytok, chlievy, prihodili viac jedla. Namiesto vianočných stromčekov mávali vetvičku. V niektorých rodinách sa sporadicky dodnes zachovala tradícia vetvičky alebo zeleného venčeka.
