Keď po prvýkrát zalovil vo vreckách a odišiel so sympatickým gestom, že nemá pri sebe peniaze a že si časopis kúpi zajtra, veril som mu. Veril som mu i po druhý či po tretí raz. Keď sa ale toto divadielko konalo už piaty či šiestykrát, prestal som mu veriť. Ba čo viac, len čo sa ku mne priblížil, začal som sa dívať iným smerom, lebo mi to bolo trápne. Ale on mal z toho šport. Vždy mával rukami, krčil ramenami a žoviálne sa na mňa usmieval. A miestami aj troška povýšene.
Taký bol pán K. Problémy a chudoba bezdomovcov mu boli ukradnuté.
Keď sa pán K stal ministrom, povedal som si - no nazdar! A mal som asi pravdu, lebo kopa chudobných, chudobnejších a hlavne dôchodcov mu doposiať nevie prísť na meno. I keď, popravde, on má na to iný názor a dodnes sa považuje za spasiteľa Slovákov.
No a potom odišiel. Odišiel, lebo musel odísť? Ktoby sa v tom vyznal?
Chudobní, ešte chudobnejší a hlavne dôchodcovia si vydýchli a nebyť jedného bum-bác tresku, alebo to bolo zlučovanie strán, už si presne nepamätám, by sme na neho pomaly aj zabudli.
Lenže voľby klopali na dvere. Čo klopali, oni už priam búšili. A tak sa bolo treba zviditeľňovať. I za cenu ošúchaných šiat, špinavých rúk a neprespanej noci. Len ma trošku nahnevalo, že pri tom zviditeľňovaní používal pán K môj kostým a môj džob. Lebo ja som bezdomovec, ja som predajca Nota bene. On je iba šašo, ktorý sa hrá na mňa. A so samoľúbosťou jemu vlastnou vyhlasuje, že ma hral veľmi úspešne. Veď posúďte sami: za jednu noc dostal tri ponuky zamestnania. Milý pane, na bezdomovca ste sa hrali v Česku. Možno, že tam vám tie zamestnania ponúkli. Ale tu na Slovensku, tu, kde vy ste ministrovali? Prosím vás! Na Slovensku od vás a vám podobných nič nedostanete. Ani to Nota bene si od vás nekúpia. Tu iba každý máva rukami, krčí ramenami a žoviálne sa na vás usmieva.
Takže, pán K, umyte si ruky, oblečte sa do gala, uviažte si kravatu a nešaškujte. A keby ste sa náhodou chceli zase zahrať na bezdomovca, tak na Slovensku. Na Slovensku, pán K, a spoznáte, od čoho muchy kapú.
A, mimochodom, aj tak to bolo zbytočné. Ani len na kandidátku vás nedali. To viete, bezdomovci sa na kandidátky zásadne nedávajú.
Z knihy Júĺius: Ulica - môj domov
