Napriek tomu máme tieto sviatky a ich romantickú atmosféru radi. Už od začiatku decembra je každé mesto vyzdobené krásnymi svetielkami, vianočnými stromčekmi, odvšadiaľ znie vianočná hudba, atmosféra sviatkov zahaľuje celú krajinu. To všetko ťahá ľudí do ulíc a nabáda míňať úspory. Neuvedomujú si, že sa opäť stávajú hráčmi každoročného vianočného biznisu.
Vianoce sú pôvodne kresťanským, náboženským sviatkom, ale o tom bežní Japonci veľa nevedia. Vianoce sú komercionalizované a v Japonsku je to predovšetkým dobrý biznis. Na Štedrý večer stoja v cukrárni zástupy ľudí, pretože všetci chcú kúpiť vianočnú tortu z piškótového cesta, s bielym krémom, v ktorom sú zapichnuté sviečky a prilepený nápis Merry Christmas. Mnohí tortu objednávajú týždeň dopredu. Keby ľudia vedeli, že v kresťanských krajinách torta nie je typickým vianočným pečivom a že mamy pečú drobné vianočné koláčiky doma samy, asi by mnohé cukrárne v Japonsku zbankrotovali. V posledných rokoch sa tam zmobilizovali pizzérie, rozpútali reklamu na donášku pizze do domu, a tak sa práve pizza stala bežným vianočným jedlom. Niektoré japonské deti zrejme veria, že pizza je typické sviatočné jedlo v každej kresťanskej krajine.
Komercializmus však už ide ruka v ruke s Vianocami v každej krajine, aj na Slovensku. Vidieť to v nákupných centrách. Myslím si však, že ísť s priateľmi či partnerom na večeru, zabaviť sa na podnikovom vianočnom večierku, nakupovať, stretávať sa na vianočných trhoch, to je iba jedna časť slovenských Vianoc. Na Slovensku je hlavným cieľom pohoda, pokojná domáca a rodinná atmosféra. Japonským Vianociam tento základný rozmer chýba. Možno sa vám to bude zdať čudné, ale napriek tomu, že navonok sú japonské Vianoce nádherné a žiarivé, chýba im srdce. Keby som však žil v Japonsku bolo by pre mňa zvláštne sedieť doma pri stromčeku s mamou, otcom, sestrou. Nikto z mojej japonskej rodiny nie je kresťan.
Keď som bol mladý chlapec a mal som v Japonsku priateľku, Vianoc som sa priam bál. Patrí totiž k povinnostiam mladého muža kúpiť priateľke drahý darček, rezervovať stôl na slávnostnú večeru v reštaurácii (na Štedrý večer pochopiteľne za dvojnásobnú cenu), prenocovať spolu v drahom hoteli v izbe s výhľadom na vysvietené mesto a tak ďalej. Všetko to bolo drahé, neprirodzené, zlé. Vtedy som to však nevedel pomenovať, iba som cítil, že je to čudné. A rozmýšľal som, prečo vlastne musím robiť všetky tieto veci. Lenže pre svoje dievča to robili všetci, a moje dievča to očakávalo odo mňa. Nemal som vtedy sebavedomie a odvahu povedať: Prestaňme robiť tieto neprirodzené veci.
Keby Japonci, ktorí nemajú predstavu o skutočných vianočných sviatkoch a ich posolstve, videli pokojné, priam ľudoprázdne slovenské mestá a mestečká v sviatočných dňoch, boli by určite veľmi prekvapení.
Autor: MASAHIKO
