Keby nebolo ľudskej hlúposti, keby neboli bandy primitívnych zvierat v ľudskej koži, keby sme mohli povedať, že spravodlivosti bolo učinené zadosť. Pretože najsmutnejšie na tom je, že páchatelia Danielovej vraždy dolapení neboli.

„Človek, kričíš... tvoj plač však nepočuť. / Dívaš sa do zrkadla a nevidíš nič.“ Iste, kniha Ticho po anjelovi nemá ktovieakú umeleckú hodnotu. Tá kniha je totiž symbol. Nejde tu o literárno-teoretické formality. Je skôr pohárom studenej vody obrátenej do výstrihu našej „bezproblémovej“ spoločnosti. A tak ju aj treba čítať.

„Preto navrhujem: / olúpme modrú guľu od hnusu / dajme voľnosti priebeh / zažnime svetlá / zhasnime / a poďme sa kúpať vo svojom marazme.“

Ticho po anjelovi je knižka z pozostalosti, knižka zozbieraných kratších i dlhších textov i esemesiek, z ktorých občas niektoré zažiaria. Je to však predovšetkým memento. Bohužiaľ, memento mori.

Autor: tp