Tradícia vianočných stromčekov sa podľa etnologických výskumov z roku 1970 dostala najskôr na západ a stred Slovenska (ešte pred rokom 1918), na severovýchode bol zriedkavejší, hromadne ho rodiny zaviedli po druhej svetovej vojne.

Etnologička Soňa Kovačevičová hovorí, že na stromčeky visiace zo stropu priväzovali ľudia orechy a jablká. Na východe ľudia mávali skôr vetvičky so slamenými ozdobami. Tie neskôr rozšírili na celé Slovensko obchody ÚĽUV.

Darčeky bývali skromnejšie. Šatstvo, "baťove štrimfle", topánky, hračky. Zámožnejšie rodiny v mestách dávali deťom šaty ušiť. "Dospelí sa zvyčajne vzájomne neobdarúvali, ale deti dospelých obdarúvali. Deti sa v škole učili všeličo kresliť, starej mame, mame, napísali básničku," hovorí Kovačevičová.

Na začiatku minulého storočia bola podľa nej veľmi rozšíreným darom kniha. "Knihovníci dlho pred Vianocami zbierali české, nemecké a maďarské knižky, ktoré dostávali deti pod stromček," hovorí. Odrastenejšie deti dostávali aj peniaze na výlety do hôr. "Moja stará mama pochádzala zo Štrby z farbiarskej rodiny. Na Štedrý večer mali pekne prestretý obrus a keď išli jej rodičia z kostola, tak deťom hodili vo vreckách orechy a jablká do izby a s darčekmi bol koniec. Bolo to v druhej polovici 19. storočia," povedala Kovačevičová. (rf)