Sú spomienkou na udalosť spred 2000 rokov, keď sa podľa evanjelia Boží syn Ježiš Kristus stal človekom. Začal tak svoj pozemský život, ktorý skončil na kríži. Vykúpil ľudstvo z dedičného hriechu a umožnil mu spásu vo večnom živote.
Tento rok je netypický, lebo na 24. december pripadá zároveň 4. adventná nedeľa. Z cirkevného hľadiska Štedrý deň nie je sviatok, praktizujúci katolíci nemajú povinnosť ísť do kostola. V evanjelickej cirkvi je však zvykom sláviť popoludní služby Božie.
Podávanie slávnostnej Štedrej večere už 24. decembra pochádza z tradície tzv. vigílie, predvečera veľkého sviatku, ktorá už mala slávnostný charakter. Rímskokatolícka cirkev dnes už neprikazuje na Štedrý deň pôst, v gréckokatolíckej sa dodržiava. Tradíciu pôstu u nás pripomína najmä zvyk jesť na Štedrý večer rybu, pôstne jedlo.
25. decembra sa slávi samotný sviatok Narodenia Pána. Začína sa "polnočnou" omšou Narodenia Pána. Počas nej sa v kostoloch číta evanjelium s textom o narodení Ježiša v betlehemskej maštali. Cez deň 25. decembra sa slúžia slávnostné "denné" omše, pri ktorých sa číta Evanjelium podľa Jána o tom, že "Slovo sa stalo Telom". V Ríme pápež napoludnie 25. decembra udeľuje požehnanie Urbi et Orbi, Mestu (Rímu) a Svetu.
Ku kresťanskému sláveniu Vianoc patrí dnes aj stavanie betlehemov, ktoré zobrazujú scény z narodenia Ježiša. Prvý betlehem s postavami Márie, Jozefa, Ježiškom v jasliach, pastiermi a zvieratami postavil v roku 1223 sv. František z Assisi v Grecciu v Taliansku.
Katolícka cirkev ako sviatok slávi aj nasledujúcich osem dní, tzv. oktávu sviatku Narodenia Pána. 26. decembra je sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, 27. decembra apoštola Jána a 28. decembra sviatok tzv. Svätých neviniatok, detí, ktoré dal podľa evanjelia Herodes zavraždiť v Betleheme.
Nedeľa medzi Vianocami a Novým rokom je sviatkom Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa. Oktáva sa končí 1. januára sviatkom Panny Márie Bohorodičky. V katolíckej cirkvi nahradil starší sviatok Obrezania Pána, ktorý sa však stále zachováva u evanjelikov. Mária s Jozefom podľa evanjelia dodržali židovský zvyk a dali dieťa na 8 deň po narodení obrezať. Pri obriezke dostal meno Ježiš.
Prečo sa Vianoce slávia 25. decembra
Existujú viaceré hypotézy, prečo sa Vianoce slávia práve 25. decembra. Už od počiatkov kresťanstva sa 25. marca slávil sviatok Zvestovania Pána, spomienka na deň, keď anjel Gabriel oznámil Márii, že sa stane matkou Krista (Mesiáša). Vianoce ako narodenie Ježiša sa teda pripomínali o 9 mesiacov neskôr.
Iná hypotéza predpokladá, že kresťania len dali nový obsah starším sviatkom slnovratu a osláv narodenia bohov Slnka, ktoré sa konali v starovekom Ríme koncom decembra. Pravoslávni kresťania, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, oslavujú Vianoce až 6. januára, a rozdiel sa časom bude ešte zväčšovať.
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami k trom najväčším kresťanským sviatkom v roku. Na Veľkú noc si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, na Turíce zoslanie Ducha Svätého Ježišovým apoštolom po jeho smrti. (mar)
Autor: mar
