jmi smrť tajilo. Turkménske ozbrojené sily sú v pohotovosti, hranica s Uzbekistanom je uzavretá.
Veľkolepý pohreb sa uskutoční 24. decembra. Nijazov mal 67 rokov. Už v časoch Sovietskeho zväzu stál na čele Komunistickej strany Turkménska. Kult osobnosti Nijazova nemá obdobu v žiadnej z postsovietskych republík. Ako uviedla štátna televízia, mal „božský dar vidieť do budúcnosti, talent diplomata, múdreho humanistu“. V skutočnosti Nijazov Turkménsko medzinárodne izoloval. V referende nechal v roku 1999 odhlasovať, že vodcom Turkménov bude doživotne.
Analytici sa o budúcnosti Turkménska vyjadrujú opatrne. Ide o jednu z najizolovanejších krajín na svete. Viac než desať rokov nezverejnila vierohodné štatistiky o stave ekonomiky. Klanový spôsob riadenia Turkménska spôsobil, že obrovské zásoby plynu sa využívali neefektívne a veľká časť obyvateľstva žila v chudobe. Každý rok sa opakovali „chlebové“ krízy. Odberatelia turkménskeho plynu, napríklad Ukrajina, sa teraz obávajú prerušenia dodávok alebo cenových skokov.
Podľa tradície býva nasledovník turkménskeho „trónu“ zároveň šéfom pohrebnej komisie. Bezpečnostná rada včera vymenovala ministra zdravotníctva a námestníka premiéra Gurbangulu Berdymuhammedova za predsedu štátnej pohrebnej komisie, čo napovedá, že vyvoleným môže byť on. O tomto ministrovi sa šepká, že je nemanželským synom Nijazova. Berdymuhammedov bol tiež poverený dočasným výkonom prezidentskej funkcie. Podľa zákonov však ako úradujúci prezident nemôže kandidovať v prezidentských voľbách. Tie by sa mali uskutočniť do dvoch mesiacov.
Ďalším možným nasledovníkom by mohol byť jediný syn prezidenta, tridsaťdeväťročný podnikateľ Murad Nijazov. Pretože sa však narodil v ruskom Leningrade (manželka Nijazova je Ruska), podľa ústavy by tiež nemal kandidovať. Väčšiu šancu dáva kazašský politológ a znalec turkménskych pomerov Dosyn Satpajev šéfovi prezidentskej ochranky Akmuradovi Redžepovi, ktorý ako jeden z mála dokáže ovládnuť krajinu pevnou rukou. Osobná garda Nijazova, ktorú Redžepov kontroluje, je najsilnejšou zložkou v krajine.
Absurdity veľkého diktátora
Ministri vlády sa museli zúčastniť na tridsaťšesťkilometrovom behu pre zdravie
Na počesť svojej matky Gurbansoltan, ktorá zomrela pri zemetrasení v Ašchabade v roku 1948, premenoval chlieb na „Gurbansoltan-jedže“
Infekčné choroby ako choleru či AIDS postavil mimo zákon a zakázal zmienky o nich
Vytvoril nový kalendár, premenoval dni v týždni (napríklad „deň mladý, deň vhodný“), január sa volá „turkmenbaši“, apríl „gurbansuktan“ po matke
b Od roku 2002 si môže v deň Nijazovových narodenín každý občan starší než 62 rokov vziať voľno v práci a má nárok na jedného obetného barana zadarmo
Zakázal horskú vodu používať inak ako pitnú
Zakázal balet so slovami: „Ja balet nechápem. Na čo mi je? Nemožno vnucovať Turkménom lásku k baletu, keď to nemajú v krvi.“
Zakázal operu, cirkus a Turkménsky súbor národného tanca
Vyhlásil všetky vysokoškolské diplomy získané v zahraničí za posledných 10 rokov za neplatné.
Prikázal vyrobiť najväčšiu topánku na svete ako symbol sedemmíľových krokov, ktorými sa krajina uberá za svetlým zajtrajškom.
Zakázal zapínať v automobiloch magnetofóny
Zakázal mladým ľuďom nosiť bradu, fúzy a dlhé vlasy
Vytvoril ministerstvo spravodlivosti, ktorému podriadil všetkých notárov, advokátov, matriky i kriminálnu službu
Vydal výnos, podľa ktorého musí cudzinec, pokiaľ sa chce oženiť s Turkménkou, zaplatiť do štátnej pokladnice 50-tisíc dolárov
Zakázal televíznym komentátorom farbiť si vlasy
Rozdelil ľudský život do dvanástich cyklov. Staroba sa podľa Nijazova začína v 85. rokoch, vek múdrosti v 73. rokoch, od 61. do 73. roku je človek v období poznania a inšpirácie.
(pp)
