yhral prvé miesto v kategórii Cesta a Agáta Marzecová tretie miesto v rovnakej kategórii. Ako je to možné?
„Prvý ročník bol určený len pre českých fotografov, ale mohli sa zapojiť aj študenti českých fotografických škôl. Kedže tam študujú aj Slováci, prihlásili sa. Druhý ročník sme preto rozšírili o Slovákov, Poliakov a Maďarov,“ vysvetľuje SME jeden zo zakladateľov súťaže Ondrej Žižka.
Zlatá rybka
Fotoreportéra časopisu Trend Andreja Balca zvolila sedemčlenná porota, v ktorej sedel aj Jindřich Štreit, Pavel Diaz či Josef Moucha. Ocenený cyklus Nedeľné želanie zachytáva portréty migrantov z Ukrajiny, ktorí pracujú na Slovensku. Keďže väčšina z fotografovaných tu žije a zarába načierno, Balco im rozpixeloval tváre. Iba tri portréty sú bez zásahu.
Súčasťou každej fotografie sú aj odpovede na jednoduchý dotazník. Posledná otázka znela: „Ak by som bol zlatá rybka a mohol ti splniť jedno želanie, čo by si si prial?“ Nepomer napísaných prianí (peniaze, auto, domček) s realitou chladných ubytovní so železnými skrinkami dáva cyklu ešte realistickejší a humánnejší nádych.
Pozoruhodné je, že aj druhá cena v kategórii Cesta patrí cyklu, ktorý sa venuje migrácii. Ide o výnimočnú inštaláciu Kateřiny Držkovej nazvanú bez metafory natvrdo Utečenci. Dokumentárne fotografie ľudí hľadajúcich domov použila ako podklad na farebnú montáž, v ktorej utečencov zasadila do nových prostredí. Pred bazén, pred vilu, za honosný stôl biznismena. Nové prostredia vytvorila z ich výpovedí a postavy v nich pôsobia veľmi prirodzene. Vedľa montáží je však lupa so škatuľkou, v ktorej sú autentické čiernobiele snímky. Teda utečenci v podmienkach, v akých skutočne žijú.
Oba fotografické cykly aj pomocou kontrastu snov a reality poukazujú na symptóm našej doby, na blúdiace duše, tulákov, ktorí si svoj osud nevybrali.
V kategórii Cesta patrí tretie miesto tiež Slovenke Agáte Marzecovej. V cykle Life in between days si všíma vzácne momenty, v ktorých ľudia unikajú kolobehu života. Snímky sú zabalené v atmosfére tmy, akoby len noc poskytovala možnosť skryť sa pred rýchlo rotujúcim mechanizmom povinností a úloh, ktoré diktuje spoločnosť.
uzjsmezabavili.cz
Patrilo by sa venovať priestor aj ostatným víťazom a tiež samotnej inštalácii. Jednoducho, ak by sme mali hviezdičkový systém, tejto výstave by patril plný počet aj s mesiacom v splne. Fotografi sa pustili do vážnych tém: otec, ktorý v 55 rokoch podstúpil operáciu zmeny pohlavia, firemná kultúra, ktorá nabúrava identitu jedinca. Avšak aj celkom bežných, no podobne silných: takmer civilné čiernobiele zápisky Z denníka vlka či fotografický rozhovor čerstvej matky s dcérou.
Daniela Kroupová zas cyklom uzjsmezabavili.cz otvára tému deportácie Židov počas 2. svetovej vojny. A robí to bez servítky, provokatívne a sofistikovane. Využíva pritom formu fiktívnej reklamy s ilúziou na zabavovanie židovského majetku počas 2. svetovej vojny.
Frame teda ponúka novú platformu pre fotografov. Na rozdiel od Czech Press Photo sa nezameriava na fotožurnalizmus, ale na voľnú fotografickú tvorbu.
„História Frame je jednoduchá. S fotografom Evženom Sopkom sme sa rozhodli, že sa do toho pustíme. Prvý ročník sme robili od podlahy, nevedeli sme, čo očakávať. Úroveň druhého ročníka sa veľmi zvýšila,“ vysvetľuje Ondrej Žižka. Slovákov sa podľa jeho slov prihlásilo tento rok dosť, ale zo škôl to bola len VŠMU – ateliér Ľuba Stacha.
Výsledok sa vystavoval v Moravskej galérii v Brne. Prehliadka je putovná, v januári sa presúva do Českých Budějovíc. Vynikajúca správa je, že namiesto výletu do Českej republiky si vystačíte s výletom do Stredoeurópskeho domu fotografie, kam príde v priebehu budúceho roka.
Azda si nájdu na ňu čas aj fanúšikovia xenofóbnych a homofóbnych názorov na Slovensku.
