Najvyšší súd zvýšil trest aj Stanislavovi Dúbravickému z 10 na 12 rokov. Už má však odsedené dve tretiny trestu, takže do väzenia ísť nemusí. Väzeniu sa vyhne aj František Čerman, ktorého odsúdili na 11 rokov. V minulosti už bol podmienečne prepustený, a preto nemusí ísť za mreže, i keď v tejto otázke nemajú jasno ani právnici. Čermana ani Dúbravického sa však netýkal príkaz Najvyššieho súdu na dodanie do výkonu trestu. Sudca ho vydal len na Kocúra s Andrášikom.
Dvojica sa už prihlásila vo väzení v Nitre. Podala si tiež žiadosť o podmienečné prepustenie, lebo obaja si už odsedeli dve tretiny trestu. Vo väzení boli 9,5 roka a zároveň sa na nich vzťahuje ročná amnestia exprezidenta Václava Havla. Kedy súd rozhodne o ich žiadostiach, nie je zatiaľ známe.
Kauza nie je úplne uzavretá
Najvyšší súd 4. decembra rozhodol v odvolacom konaní a potvrdil vinu šiestich Nitranov. Obhajoba už chystá mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - ako aj ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na spravodlivý proces. Ak neuspeje, obráti sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Právo na spravodlivý proces bolo podľa nej porušené, keď súdy neprijali dôkazy z archívu ministerstva vnútra v Levoči. Podľa advokáta Allana Böhma sú dôležité, lebo boli vykonané v roku 1976, keď sa našlo mŕtve telo medičky, a nie až päť rokov potom, keď jeho klientov zatkli.
Predseda senátu Štefan Michálik sa k tejto téme nechce vyjadrovať. Dozorujúci prokurátor Robert Vlachovský hovorí, že dôkazy uložené v archíve neboli na účely trestného konania podstatné. Na otázku, či by Najvyšší súd, keby sa nimi zaoberal, neurobil bodku za medializovaným prípadom bez toho, aby mala verejnosť pochybnosti, Vlachovský odpovedal, že definitívne sa prípad skončil rozsudkom 4. decembra.
Pochybnosti pretrvávajú
Porkurátor odmieta tvrdenia, že súdy odsúdili šesticu Nitranov len preto, že sa kedysi niektorí priznali. "Boli tam aj ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzovali ich účasť na trestnom čine a spáchaní trestného činu." O aké dôkazy išlo, neupresnil. Sú uvedené v obžalobe, ale aj vo všetkých odsudzujúcich rozsudkoch, hovorí. Osobne je o vine odsúdených "stopercentne presvedčený a ani v najmenšom o tejto otázke nepochybuje".
Vo výpovediach z archívu viacerí svedkovia hovoria o iných možných únoscoch ako Nitranoch. Líšia sa aj výpovede, do akého auta Cervanovú naložili. V aute podľa niektorých svedkov sedeli traja počerní muži. Dôkazy, ktoré boli v roku 1976 riadne vykonané, sa podľa Böhma nikdy nedostali do súdneho spisu. "Je to v ťažkom rozpore so zákonom," hovorí. Sú podľa neho dôkazom, že sa s kauzou Cervanová manipulovalo.
Vinní či nevinní?
Proti postupu Najvyššieho súdu protestovali viaceré osobnosti spoločenského života vrátane Jána Krstiteľa Balázsa i niektorí publicisti. Veria, že komunistický režim prípad zmanipuloval a zatajil viaceré dôkazy. Nesúhlasia s tým, že súdy nezobrali do úvahy pochybnosti federálneho Najvyššieho súdu z roku 1990 a kopírovali rozsudky komunistickej justície.
Iní novinári, ktorí od roku 1976 prípad vraždy Cervanovej sledovali, o vine šestice Nitranov nepochybujú. Boli na pojednávaní už v roku 1982. Na odsúdených si spomínajú ako na "arogantných a bezočivých" mužov. Novinár Juraj Gressner hovorí, že z toho, čo videl v spise a vypočul si na pojednávaniach, si je na 99,9 percenta istý vinou odsúdených. Presvedčili ho detaily, akými trestný čin opisovali.
(vev)
