Autorka sa mala tohto skutku dopustiť tým, že vo svojej životopisnej knihe o Atatürkovej manželke Latife Hanimovej označila politika za "zbabelca".
V prípade uznania viny hrozilo Calislarovej až 4,5 roka väzenia. Spolu s ňou bol obvinený aj redaktor denníka Hürriyet, Necdet Tatlican, ktorý zverejnil úryvky z biografie.
Calislarová a Tatlican sa na prvé pojednávanie v októbri nedostavili, proces preto odročili na 19. decembra. Súd požiadal políciu, aby novinára predviedla a vyzval Calislarovú, aby bola na druhom termíne prítomná.
Proces sa týkal kapitoly, v ktorej autorka opisuje, ako Atatürk unikol atentátu. Na radu svojej manželky sa údajne obliekol ako žena a takto utiekol z prezidentského paláca.
Po vyjdení úryvku z tejto kapitoly v denníku Hürriyet podal jeden z čitateľov sťažnosť, v ktorej napísal, že Atatürk by niečo také nikdy neurobil. Na základe toho začala prokuratúra konať.
Atatürkovo meno chráni v Turecku osobitný zákon, ktorý trestá zosmiešňovanie zakladateľa štátu väzením. Atatürk a Latife boli manželmi približne dva roky, keď sa v roku 1925 rozviedli. Calislarová sa obhajovala, že kontroverznú pasáž má podopretú výrokmi Latifiinej sestry.
Európska únia viackrát vyzvala Ankaru, aby upravila príslušný článok 301 trestného zákonníka, ktorý bol použitý proti desiatkam spisovateľov, novinárov, vydavateľov a vedcov, vrátane nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Orhanovi Pamukovi. Turecká vláda to však odmietla.
