ako aj optických i elektrických káblov. Turecko tak posilní svoju pozíciu križovatky na dodávky energetických surovín z Ruska, ako aj krajín okolo Kaspického mora na európske trhy. Guler odmietol uviesť odhad nákladov na výstavbu potrubí. Štúdia o uskutočniteľnosti projektu by mala byť hotová do šiestich mesiacov. Turecko zároveň rokuje o spolupráci na projekte s Ruskom a ďalšími krajinami.

Turecko v súčasnosti stavia ropovod spájajúci čiernomorský prístav Samsun s prístavom Ceyhan na pobreží Stredozemného mora. Ropovod s dĺžkou 550 kilometrov by mal mať prepravnú kapacitu 60 až 70 miliónov ton ropy ročne. Plánovaný projekt by mal byť predĺžením tohto ropovodu.

Podľa tureckého denníka Radikal, ktorý plány na výstavbu potrubí nazval projektom storočia, by mal nový ropovod viesť až do izraelského mesta Aškelon, kde by sa mal pripojiť na potrubie z prístavu Eilat na pobreží Červeného mora. Keďže Ceyhan je tiež terminálom pre ropovod Baku-Tbilisi-Ceyhan, projekt by mohol prepojiť s Červeným a Čiernym aj Kaspické more. V Ceyhane ústi aj ropovod z irackých ropných polí pri Kirkúku.

Plánované vodovody by navyše mohli zásobovať pitnou vodou palestínske územia i Jordánsko. Turecko sa snaží budovať ropovody, aby odľahčilo preplnený Bosporský prieliv, cez ktorý tankery ročne prepravia 150 miliónov ton ruskej ropy.