Po rozdelení Česko-Slovenska mnohí predpovedali, že Slováci budú aj naďalej sledovať českú kultúru, ale že opačne to nepôjde. Česi mali vždy väčšie problémy so slovenčinou ako Slováci s češtinou, čo malo spôsobiť, že slovenská kultúra bude pre našich západných susedov nezaujímavá.
Stalo sa však niečo, s čím nerátali ani optimisti - mnohí slovenskí herci hrajú v českých filmoch i seriáloch a slovenská hudba sa stala neoddeliteľnou súčasťou vysielania českých rozhlasových staníc. Netreba na to veľké prieskumy - stačí si posedieť v českej krčmičke, kde hrá rádio, a počas obeda dostanete riadnu porciu slovenských piesní. Alebo si pustiť niektoré z českých rádií v aute na diaľnici do Prahy.
Minulý týždeň bola dokonca skupina Peha so svojou pesničkou Spomaľ na vrchole rebríčka 100 najhranejších skladieb.
Slováci v top 100
Na stránke českej IFPI (www.ifpicr.cz) nájdeme aj oficiálnu hitparádu českých rádií.
Na prvom mieste je v súčasnosti skupina Peha so skladbou Spomaľ. Ďalší Slováci sa umiestnili takto:
12. J. Nohavica a J. Kirschner (První noc v novém bytě)
20. No Name (Stromy),
49. Pavol Habera (Od lásky závislí),
73. Tina (Viem, že povieš áno),
93. D. Šinkorová a V. Patejdl - O něčem sním.
Slovákom v českom éteri konkurujú iba Angličania a Američania. Určite to nie je spôsobené len nostalgiou za Československom - rádiostanice sa riadia väčšinou vkusom mladších poslucháčov a u nich už žiaden sentiment neexistuje. Slovensko je pre nich cudzí štát, aj keď slovenčine pomerne dobre rozumejú.
Čím to je?
Je jasné, že Slováci sa v českých rádiách neobjavili z ničoho nič. Už za čias spoločného štátu dosiahli známi slovenskí umelci v Čechách minimálne také úspechy ako doma. Začalo sa to v 60. a 70. rokoch - skupiny Deža Ursinyho Beatmen a Soulmen či Collegium Musicum zažili v Prahe slávu, ktorá potvrdzovala, že doma nie je nikto prorokom.
V druhej polovici 70. rokov ich nasledovali Modus, Žbirka a Gombitová, neskôr Elán, Team, Richard Müller. Čo je zaujímavé, hudbu starších generácií si spontánne "prisvojujú" aj mladší Česi. Prečo je to tak?
Oslovili sme dramaturgov z niekoľkých českých rádií - tých najpočúvanejších aj alternatívnych: Impuls, Evropa 2, Frekvence 1, ČRo Rádiožurnál, Rock Max, Expresradio. Všetci sa zhodli na rovnakých dôvodoch - slovenské hity sú melodické, slovenčina znie Čechom príťažlivo.
"Od najrôznejších ľudí z môjho okolia neustále počúvam, že slovenské pesničky sú malebnejšie, príjemnejšie, texty v slovenčine sú krajšie," hovorí Daniel Šabík, Slovák, ktorý žije v Prahe. Okrem iného moderuje (po slovensky) aj reláciu v alternatívnom Rádiu 1, kde na vrchole hitparády momentálne kraľuje slovenská skupina Živé kvety.
"Slovenské nahrávky sú na vysokej úrovni, single sú chytľavé, melodické, nie sú primitívne, a to je dôvod, že sa stále častejšie objavujú v českom éteri," hovorí Jan Hanousek, hudobný riaditeľ najpočúvanejšieho českého rádia Impuls, ktoré hrá 10 - 15 percent slovenskej hudby.
Riaditeľ siete piatich pražských rádií Martin Hroch si všíma aj ďalší aspekt: "Slovenská hudba je nielen melodická, ale aj výborne produkovaná. Kým české platne v 80. rokoch mali zvuk ako spod periny, na Slovensku sa točili zvukovo výborné veci, ktoré zneli ako anglo-americká produkcia."
"Do playlistu sa slovenské skladby dostávajú rovnako ako české alebo anglicky spievané pesničky, pretože sú to hity," zdôrazňuje Ján Hanousek.
To, že slovenská hudba je obľúbená, lebo je kvalitná, si myslí aj dramaturg rádia Evropa 2, Frekvence 1 Karel Lehner. Slovenská a česká hudba tvorí podľa neho asi 20 percent z vysielania, z čoho je možno aj polovica slovenská.
René Zeithaiml, dramaturg a redaktor stanice Český rozhlas 1 - Radiožurnál hovorí, že kým jednotlivé skladby zaradia do vysielania, testujú ich na poslucháčoch, takže nejde o svojvôľu redaktorov. Aj podľa neho je súčasná slovenská produkcia občas zaujímavejšia než česká. "Niektorí poslucháči však príliš nerozlišujú medzi českou a slovenskou produkciou," hovorí.
"Niektoré hudobné stanice majú v licenčných podmienkach určité percento českej hudby a Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie uznáva, keď si stanice do tejto podmienky započítajú aj slovenskú produkciu. Rádiá vlastne naučili poslucháčov počúvať slovenské pesničky."
Rádiožurnál hrá asi 6 percent slovenských skladieb.
Koniec minulosti a jej návrat
Slováka v Čechách prekvapí, koľko predrevolučných hudobníkov sa valí z rádia. Jan Hanousek z Rádia Impuls spomína, že to tak nebolo vždy.
"V 90. rokoch prebehli v oboch našich krajinách závratné spoločensko-politické zmeny. V tom čase bolo takmer nemožné v komerčných rádiách hrať pesničky, ktoré nejako súviseli s minulosťou. Nepamätám sa, že by sa mohol zahrať napríklad Michal David, Petr Kotvald, ale ani Elán alebo Peter Nagy," hovorí.
Zhruba od polovice 90. rokov sa však ukázalo, že staršia česká a slovenská hudba začína byť znovu populárna a koncom 90. rokov sa to prelomilo definitívne. V tom čase - v roku 1999 - začal vysielať Impuls a svoj prvotný imidž postavil na česko-slovenskej hudbe, hlavne na klasike z 80. rokov. Po ňom to skúšali ďalší.
"Táto stratégia sa ukázala ako veľmi úspešná," hovorí Jan Hanousek. "Myslím si, že žiadna kultúrna hranica neexistuje. Je len škoda, že sa v Čechách uplatňujú skôr menej zaujímaví umelci, napríklad No Name, zatiaľ čo napríklad IMT Smile tu zatiaľ príliš veľkú odozvu nemajú. Na druhej strane tu však pred pár rokmi prerazila dovtedy neznáma Jana Kirschner s repertoárom, ktorý nie je lacný a podliezavý. V rockových rádiách sa napríklad hrajú Horkýže slíže. Teraz to vyzerá, že definitívne prerazila Peha, majú už u nás dva veľké hity. No a popularita Elánu, Žbirku, Haberu alebo Nagya je v Čechách obrovská, možno aj väčšia ako v 80. rokoch."
Podľa Hanouska Česi nerozlišujú medzi českou a slovenskou pesničkou, buď je to hit a páči sa im, alebo nie. Dôležité je, že rozumejú textu. "Preto slovenské pesničky v našom playliste považujeme za "domácu" tvorbu."
Alternatíva
Trochu iný názor má Mejla Basel, dramaturg ostravského rockového rádia Rock Max.
"Česi už berú Slovákov ako cudzí štát, nemajú k slovenčine tak blízko ako kedysi, ale zároveň jej viac-menej rozumejú, je to pre nich taká zrozumiteľná, priateľská exotika."
Aj na ich stanici hrajú podľa neho prirodzene melodické, pohodové veci, ktoré u nich chýbajú. Pomer českej a slovenskej hudby je tam asi dve tretiny ku tretine. "Slovensko je liaheň štýlov, vynikajúca je vaša hiphopová scéna. Je na oveľa vyššej úrovni ako česká," hovorí Basel.
Aj v rámci nekomerčných rádií sú Slováci obľúbení. Zoltán Janík, hudobný manažér rádia Expres, je dokonca rodený Slovák. "Boli sme prvé rádio, ktoré začalo hrať Mishu, Tinu, Kmeťoband, Puding pani Elvisovej, B3, Helica, Roba Pappa, Seven Days To Winter, This Is Kevin a podobne."
"Zo Slovenska pochádza veľa tvrdých skupín, ktoré hrajú už extrémne štýly," dodáva rocker Basel. "Na Morave je veľká základňa tvrdej hudby a slovenské kapely sem dosť chodia koncertovať. Scéna je prepojená priateľskými kontaktmi."
Proč Mirku?
Kdo je Jana Kirschner?
Meky Žbirka žije síce v Prahe, ale je Slovák, spieva po slovensky a nikdy neopustil slovenskú scénu. Zároveň však bol neustále súčasťou tej českej. "Radek Pastrňák zo skupiny Buty povedal, že som Pražiak a asi to tak bude," smeje sa. "Čo sa týka vysielania slovenských skladieb v rádiách, Česi sa k nám skrátka správajú dobre. Po revolúcii sme boli všetci Angličania a Američania, ale nasýtili sme sa. Aj Česi si uvedomili, že chcú piesne v češtine - a aj v slovenčine. Bola to skrátka požiadavka trhu a po osvedčených menách sa pridali aj mená nové. Pamätám sa, že keď som nahral duet s Janou Kirschner Oh Me, Oh my a chodil som ho propagovať, ľudia sa ma pýtali - Mirku, proč? Kdo je to Jana Kirschner? A vzápätí sa stala hviezdou. Teraz ju nasledujú No Name a Peha."
Až dvadsať percent
Hudobný trh v Čechách aj na Slovensku kontroluje medzinárodná asociácia hudobného priemyslu IFPI. Tu majú najväčší prehľad o tom, aké skladby sa hrajú. "Hudobní dramaturgovia prevažnej väčšiny rádií zaraďujú do svojich playlistov slovenských interpretov. Ich skladby sa umiestňujú na popredných miestach v prehľadoch najpočúvanejších skladieb," hovorí Pavel Bodiš z českej pobočky IFPI. "Popri osvedčených interpretoch ako Meky Žbirka, Pavol Habera so skupinou Team, Richard Müller, Peter Nagy, Dara Rolins sa objavujú aj mladšie hviezdy slovenskej pop music ako Jana Kirschner, skupiny Peha a No Name, Zuzana Smatanová a Tina. Za obdobie niekoľkých posledných mesiacov sa podiel slovenských interpretov v našich hitparádach ustálil medzi 15 až 20 percentami."
Na najvyššiu priečku dosiahla v poslednom čase napríklad skupina Peha so svojím hitom Spomaľ. S touto skladbou vyhrala aj posledné novembrové kolo hudobného programu ESO televízie Nova, ktorý patrí k najsledovanejším hudobným prehľadom českých televízií.
Podobne je to aj v prehľadoch predaja albumov, kde sa na prvom mieste nedávno objavil výberový album skupiny Elán. "Zdá sa, že skupina svojou hudbou oslovuje aj mladšie generácie poslucháčov, z ktorých časť ešte nebola na svete, keď Elán vydali svoj Ôsmy svetadiel," hovorí Pavel Bodiš. Poslucháči českých rádií podľa neho nevnímajú slovenských interpretov ako cudzích. Platí to aj pre mladšie generácie, ktoré už strácajú kontakt so Slovenskom a slovenčinou.
Ako to funguje?
"Nemám vysvetlenie, prečo chcú ľudia to alebo ono, prečo sa niektorý Slovák uchytí a iný nie," hovorí Miroslav Žbirka. Daniel Šabík sa pokúsil objasniť, ako sa "chytili" niektorí slovenskí interpreti.
"Zuzana Smatanová dostala Aurela a Slávika a začali si ju všímať české médiá. Keď sa objavila na titulke Reflexu, odtiaľ bol už len krok dostať sa do rádií. Peha sa dlho nemohla presadiť, lebo jej veci boli príliš ostré. Zjemnili hudbu, od gitaroviek prešli k popu a hrajú sa takmer všade. Preto sa tu napríklad nechytili Horkýže Slíže tak ako na Slovensku. Hralo ich zopár rádií, ale väčšine sa to zdalo príliš tvrdé. Inak stále platí to staré a okrídlené: Slováci vedeli vždy robiť lepší a melodickejší pop-rock, ktorý nie je úplný gýč."
Slovenské rádio v Prahe
V Prahe žije a študuje asi tristotisíc Slovákov. To už je slušná cieľová skupina pre lokálne rádio. Od 1. januára bude vysielať rádio Spin v slovenčine. Martin Hroch, riaditeľ siete pražských rádií (Country Rádio, Rádio 1, Rádio Beat, Kiss 98 a Spin) si myslí, že ho budú počúvať nielen Slováci. "Mladší ľudia sú otvorení najrôznejším vplyvom a my to chceme reflektovať. Jazykom rádia bude slovenčina, ale vysielanie bude multikultúrne."
Martin Hroch si spomína na zážitok, ktorý dokumentuje vzťah Čechov k slovenčine. "Keď sme robili konkurzy na moderátorov, prišli tam študenti konzervatória, ľudia, ktorí vystupujú v muzikáloch a podobne. Keď som ich počúval, hovoril som si - tá slovenčina znie senzačne, je to oveľa lepšie ako ktorýkoľvek český moderátor. Slovenčina je spevná a oveľa zvukomalebnejšia, príjemnejšia ako čeština.
Oni mi hovorili - to je zaujímavé, keď sme robili na Slovensku v rádiu, to isté mi hovorili o češtine. To isté platí aj o slovenských pesničkách. Je ideálne, keď si poslucháč môže spievať hit s rádiom. A toto so slovenčinou dokáže."
Ako je to u nás?
Poďme sa pozrieť aj na druhú, teda našu stranu. "Hudobní dramaturgovia nasadzujú do slovenských rádií nielen najznámejších českých interpretov, ale priestor dávajú aj novým českým projektom - nielen v rámci stredného prúdu," hovorí Monika Valentíková zo slovenskej pobočky IFPI. "V tomto roku sú to kapely Ready Kirken, Support Lesbiens, Mňága a Žďorp, Čechomor, Nohavica a teraz Koller a Wanastovy Wjeci. V poslednom období sa do éteru vrátila aj známa skupina Kryštof. Kým vlani najvyššie méty v slovenských rádiách dosiahli Aneta Langerová a Dan Bárta, v tomto roku to vyzerá, že najhranejším českým interpretom bude kapela Chinaski s hitom Tabáček."
Podľa Moniky Valentíkovej tvorí percento českej hudby v slovenských rádiách asi 20 až 25 percent. Presnejšie čísla sa však dajú zistiť ťažko, pretože, podobne ako v Čechách, slovenskí aj českí interpreti sa dávajú do jednej "škatuľky" a okrem toho máme aj niekoľkých "spoločných" interpretov, ako je napríklad Dara Rolins.
o o o
Od rozpadu republiky uplynulo už vyše trinásť rokov. Tento fakt bral každý inak. V rozhlasovom éteri však "malé Československo" funguje stále.
Manažér Petr Tureček: Peha má grády
Príkladom vynikajúcej česko-slovenskej spolupráce je skupina Peha. Slovenská skupina má totiž českého manažéra. PETRA TUREČKA sme sa spýtali, čím si vysvetľuje úspech Pehy v Čechách a nakoľko je pre úspech skupiny dôležitá práca manažéra.
Skupina Peha je podľa mňa dosť odlišná aj od slovenských kapiel a ja neviem o žiadnej českej hudobnej formácii, ktorá by bola tejto kapele blízka alebo veľmi podobná. Všetci členovia skupiny, textári aj zvukár dávajú kapele svoj odtlačok. Peha nie je jedna osoba, ale partia ľudí, ktorá funguje. Jej úspech určite spôsobila práca, ktorá je za touto kapelou zreteľne vidieť a úspech si určite zaslúži.
Na to, aby sa skupina presadila, sú potrebné aj manažérske aktivity. Dom sa nepostaví sám a ani kapela bez takejto práce nebude slávna. Ja vždy tvrdím, že medzi kapelou a manažérom musí fungovať spolupráca a dôvera. Podpísali sme zmluvu s českým vydavateľstvom Universal Music, a teda sme vedeli, že sa v Česku bude niekto snažiť túto kapelu presadzovať, čo sa i podarilo. Prešli sme Čechy na dvoch turné s veľmi známymi českými interpretmi a teraz už stojíme na vlastných nohách a budeme sa snažiť ukázať, že slovenské kapely nehrajú dobre iba v rozhlasoch, ale aj na samostatných vystúpeniach. Naša práca zďaleka nie je pri konci. Teraz ukážeme, že Peha má grády!
Autor: Marián Jaslovský
