Neďaleko Bratislavy stojí domček, ktorý pripomína rozprávkovú mexickú haciendu. Stačí letmý pohľad na nepravidelné zoskupenie architektonických tvarov, a hneď je jasné, že tu býva niekto s výtvarným cítením. Biele steny s belasými okenicami, záhradné keramické objekty, z kameňa vymurované priečelie a drevené trámy zvýrazňujú rustikálny charakter domu. Kto nemá rád strohý minimalizmus modernej architektúry, cíti sa tu ako v raji. Dom patrí akademickému maliarovi DANIELOVI BRUNOVSKÉMU.
"Stavbou domu sme si vyriešili bytovú otázku a zároveň aj pracovné priestory. Do mesta je to iba dvadsať minút a vidiek nám poskytuje pokoj a pohodu. Mám tu dielňu a s manželkou máme každý svoj ateliér," hovorí Daniel Brunovský. Jeho najobľúbenejším miestom v dome je vraj celý dom, keby si však mal vybrať miesta, kde sa najradšej zdržuje, je to určite ateliér a miesto pri kozube.
Pri stavbe domu mal hlavné slovo Dano, pri zariaďovaní interiéru manželka. Podobne ako exteriér, aj vnútro domu je riešené ako výtvarný objekt. Nábytku je málo a celý priestor dýcha tvorivou atmosférou. Nenájdete tu žiadne drobnosti, na ktoré sadá prach, ale zato množstvo vkusne zakomponovaných detailov, umeleckých a historických artefaktov. Napríklad staré tehly vstavané do steny, pozbierané po smetiskách po celom kraji, ktoré dodávajú interiéru archaický nádych. Alebo nástenná maľba v obývačke, ktorú si výtvarník sám namaľoval. Hoci Dano tvrdí, že staré krámy nemôže ani vidieť, jeho úzky vzťah k histórii a starým veciam prezrádza najmä jeho vlastnoručne postavený kozub.
Rodinné ohnisko
Dano vždy sníval o kozube, ktorý by sa podobal na starodávne otvorené ohnisko či stredovekú pec na pečenie chleba. Do práce na ňom sa pustil pred ôsmimi rokmi, hneď po dokončení domu, ale ešte stále na ňom niečo zdokonaľuje. Stavia ho sám, podľa knižky a vlastných predstáv. Tento rok je výnimočný, lebo v kozube sa dal konečne založiť oheň, komín začal ťahať a prvýkrát sa v ňom zakúrilo bez zadymenia celého priestoru.
Nielen atypický kozub, ale aj celý priestor vyžaruje príjemnú rodinnú atmosféru. Kamenná dlažba, drevený strop, masívna kožená sedačka v teplej červenej, jednoduchá knižnica, rustikálny drevený stĺp symbolicky podopierajúci strop, či klenutý priehľad do kuchyne majú ďaleko od strohých línií a ostrých hrán moderných interiérov. Nie sú tu žiadne chladné kovy či masívne sklené plochy.
Intímna zóna
Miestom, kde sa Daniel Brunovský najviac zdržuje a najlepšie cíti, je jeho ateliér. Ako hovorí, ráno vstane a je v práci. Vo vlastnom ateliéri pokoj, nikto ho nevyrušuje a nikto mu tam neupratuje.
"Mám tu pracovný bordel a upratujem, iba ak má prísť nejaký fotograf, ako práve teraz," hovorí výtvarník, ktorý do ateliéru pustí iba najbližších a tých, čo majú záujem o umenie. Rada tam chodí za ním dcéra, a potom tvoria spolu.
Výtvarník má rád aj tvorbu iných umelcov. Zbiera kresby slovenských výtvarníkov a z dovoleniek si tiež najradšej donesie obraz, ktorý ho osloví ako interiérový doplnok.
Autor: LAURA LANGOVÁ
