Aso urobil návrh neoficiálne pri diskusii v japonskom parlamente. Mnoho poslancov sa postavilo zásadne proti a požadujú návrat všetkých štyroch ostrovov pod správu Tokia. Problém vidia aj v tom, že súostrovie nemožno deliť podľa počtu ostrovov, ale podľa ich rozlohy.
Väčšina japonských novín hodnotí návrh ministra Asa ako ústup z pôvodných pozícií. Japonci Kurily pokladajú za „svoje súostrovie“.
Rusko na japonskú iniciatívu odpovedalo chladne. Poslanci Dumy vyhlásili, že problém Kuríl nie je pre Moskvu prioritou. Ruské ministerstvo zahraničia reagovalo už tradične: „Výsledky II. svetovej vojny nepodliehajú prehodnoteniu.“ Napriek tomu v kuloároch ruského ministerstva pokračovanie dialógu nevylúčili. Krajiny medzi sebou od druhej svetovej vojny stále neuzavreli mierovú zmluvu.
Japonsko pokladá južné ostrovy Kurilského súostrovia Iturup, Kunašir, Šikotan a skupinu neobývaných ostrov Chabomai za nezákonne okupované územie ruskou stranou. Kým ich Moskva nevráti, Japonsko mierovú dohodu odmieta. Rusko mier podmieňuje návratom inej časti ukoristeného územia.
Sporné sú aj niektoré historické údaje. Japonci tvrdia, že práve oni ako prví vstúpili na ostrovy v roku 1644. Ruská história o Kurilách prvýkrát píše v roku 1646. K objavu ostrovov sa hlásia i Holanďania.
Šarvátky o ostrovy medzi Ruskom a Japonskom trvajú od roku 1855, keď prvýkrát nadviazali diplomatické kontakty a podpísali dohodu o hranici a obchode. V roku 1875 si Rusko ponechalo celý Sachalin a odovzdalo Japonsku Kurily. Podľa hesla „vojna ruší všetky dohovory“ prišlo Japonsko po II. svetovej vojne o to, čo predtým získalo. V roku 1945 poslal Sovietsky zväz na Kurily svojich vojakov.
Morské bohatstvo v oblasti Kuríl odhaduje Rusko na 2 milióny ton rybích produktov ročne. Ak by Moskva odovzdala ostrovy Japonsku, musela by získať licenciu na výlov. Okrem toho by Rusko stratilo výhodu priameho námorného spojenia medzi niektorými svojimi prístavmi a Tichým oceánom.
