o nováčikovia vstúpia až po reforme európskych inštitúcií. „Náš postoj je jasný, nie je možné ďalšie rozšírenie bez reforiem,“ vyhlásila francúzska ministerka pre európske záležitosti Catherine Colonnová.
Nemecká úloha
Premiéri zopakujú záväzok prijať Turecko a štáty západného Balkánu - Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko. Žiadna z týchto krajín, ani ambiciózne Chorvátsko, sa však nestane členom skôr, ako sa podarí zefektívniť rozhodovací proces a fungovanie bruselských úradov.
Úloha vyriešiť to pripadne Nemecku, ktoré v januári preberie predsednícku stoličku v únii. Berlín ohlásil, že hlavnou prioritou bude „oživovanie“ euroústavy. Vlani ju v referendách odmietli Holanďania a Francúzi, k čomu prispeli aj obavy ľudí z „veľkého tresku“ v máji 2004, keď únia prijala desať nových členov vrátane Slovenska.
„Ak chceme ísť vážne ďalej s rozšírovaním, musíme mať podporu obyvateľstva a vysvetľovať výhody tohto procesu,“ povedal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pre taliansky denník La Stampa.
Brusel bude odteraz prísnejšie monitorovať kandidátske krajiny a sústredí sa na boj s korupciou a nefungujúcim súdnictvom. Ide o priamu reakciu na vstup Bulharska a Rumunska, ktoré majú práve v týchto oblastiach najväčšie problémy.
Tvrdé podmienky
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že únia musí byť voči kandidátom tvrdá. „Nehovorím to ako hrozbu, ale skôr motiváciu pre krajiny, ktoré sa chcú stať súčasťou klubu,“ povedala poslancom v Bundestagu tesne pred cestou do Bruselu.
Dôležitou témou summitu je otázka, či obnoviť rokovania so Srbskom o asociačnej dohode, ktorá je prvým krokom na prípadné členstvo. Rozhovory sa zastavili v máji, pretože Belehrad nechytil generála Ratka Mladiča obvineného z vojnových zločinov. Taliansko, ale aj Česká republika a Slovensko presadzujú, aby sa rokovania obnovili a dohoda sa definitívne schválila potom, čo bude Srbsko plne spolupracovať s haagskym tribunálom.
Analytik: Schengen je už len technická otázka
Hlavný analytik bruselského Centra pre európsku politiku ANTONIO MISSIROLI očakáva, že najvážnejšia debata sa uskutoční o tom, ako rýchlo sa má Európska únia rozširovať.
Aký to bude summit? Šéfovia diplomacií už vopred dohodli čiastočné zmrazenie rokovaní s Tureckom.
„Skôr pokojný. Vlani rozhádané krajiny do poslednej chvíle riešili rozpočet alebo otázku vstupných rokovaní s Ankarou. Tohtoročný vrcholný summit takmer nemá kontroverzné témy. Tony Blair príde do Bruselu dnes večer a už zajtra na obed sa vracia do Londýna.“
Dá sa čakať ešte diskusia o schengenskom priestore a či tam budú nováčikovia skutočne od roku 2008 patriť?
„Nečakám problémy. Je jasne stanovený dátum a podmienky, ktoré musíte splniť. Je to skôr technická ako politická otázka.“
Hlavnou témou summitu je ďalšie rozširovanie. Najmä na Západe badať značnú nechuť pokračovať. Čo to znamená pre západný Balkán?
„Rozširovanie nebude, kým sa nezreformujú európske inštitúcie. Mnohé krajiny majú pocit, že sa únia rozširuje prirýchlo a často na úkor kvality. Záväzok voči balkánskym krajinám sa však nemení.“
Čo bude sChorvátskom?
„Záhreb nevstúpi do únie skôr, ako v roku 2010. Ich rokovania nijako neovplyvní súčasné spomalenie rozhovorov s Tureckom.“
(hud)
Autor: Brusel
