BRATISLAVA - Matica slovenská dostane na budúci rok od štátu takmer dvakrát viac peňazí ako tento rok. Po lobingu SNS jej poslanci zvýšili dotáciu z plánovaných 16 na 40 miliónov, z ktorých 6 je viazaných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí.
"Rok 2007 je prvým krokom k náprave krívd, diskriminácie a podhodnotenia Matice slovenskej," reagoval hovorca Matice Stanislav Bajaník pre agentúru SITA. Aj napriek tomu bude Matica podľa jej správcu Miroslava Bielika hospodáriť len veľmi skromne. Tento mesiac si vraj musela na prevádzku dokonca požičať.
Tento rok ministerstvo kultúry Maticu, a jej často sporné aktivity, dotovalo 21 miliónmi. Z grantov k tomu získala 1,5 milióna, 5 miliónov mala na rekonštrukciu budovy. Ďalších 2,5 milióna získala z prenájmov či z predaja kníh. Takmer polovicu svojho rozpočtu - až 23 miliónov - mala z výnosov tlačiarne Neografia, ktorú jej štát kedysi daroval za korunu.
Výskum bez pracovníkov?
Zákon hovorí, že jednou z hlavných úloh Matice je základný slovakistický výskum. V Slovenskom literárnom ústave Matice bol však podľa jej výročnej správy z roku 2005 zamestnaný len jeden externý pracovník na osminový úväzok. Jej Slovenský historický ústav mal troch stálych pracovníkov, z toho dvoch na čiastkový úväzok. V archíve pracuje len jedna pracovníčka s vysokoškolským vzdelaním. "Vedecké ústavy Matice pracovali podľa možností, akými disponovala podhodnotená a diskriminovaná Matica," tvrdí Bajaník a odvoláva sa na početných externistov.
Matica vydáva vedeckú ročenku Historický zborník, ročenku Slováci v zahraničí, magazín Slovensko, novú verziu Slovenských pohľadov, Slovenské národné noviny. Spolupracuje pri vydávaní časopisu Kultúra slova či Slavica Slovaca.
Verejnoprávna podnikateľka
Od roku 2000 má Matica samosprávny status verejnoprávnej inštitúcie. "Ministerstvo kultúry nemá priamy vplyv na zacielenie aktivít Matice slovenskej," potvrdil hovorca ministerstva Jozef Bednár. Ministerstvo môže vymenovať len tretinu členov jej dozornej rady.
Už ako rozpočtová organizácia mohla mať Matica vlastnú podnikateľskú činnosť. Vydavateľskú činnosť, ktorá je tiež poslaním Matice, robí najmä jej dcérska spoločnosť Vydavateľstvo Matice slovenskej.
V Neografii sa tlačia najmä komerčné publikácie ako atlasy či kuchárske knihy pre zahraničných odberateľov. Len necelých 14 percent jej knižnej produkcie smeruje na Slovensko.
Maticu ovláda Jozef Markuš
Jozef Markuš, evidovaný ako agent komunistickej Štátnej bezpečnosti, je predsedom Matice od roku 1990. Pri posledných voľbách v roku 2004 dostal 71 percent hlasov delegátov. 55 hlasov bolo neplatných, nik nehlasoval proti.
Markuš je v orgánoch viacerých firiem prepojených s Maticou s veľmi rozmanitým predmetom činnosti. Je v dozornej rade vydavateľstva i Neografie, predsedom predstavenstva Matičného fondu, ale aj podpredsedom predstavenstva Podielového družstva Slovenské investície, ktorého zakladateľom je zasa Matičný fond, či Dolárového družstva Slovenské investície, dcéry Podielového družstva.
Predseda Matice má zo zákona i jej štatútu značné právomoci. Vymenúva všetkých riaditeľov odborných ústavov aj členov finančnej rady, ktorá riadi finančné záležitosti Matice. Predsedu i výbor Matice volí valné zhromaždenie zložené z delegátov jednotlivých odborov a pracovísk Matice slovenskej, ale aj zo samotného výboru. Výbor teda prakticky volí sám seba. (zu)
