Zvyky okolo Prievidze boli dosť osobité a časť z nich sa nezmenila. Ako povedal predstaviteľ samosprávy Marek Baláž, stále je zvykom, že pri vianočnom stole sa zíde 15 až 20 ľudí.
„Je to rodinný sviatok, na ktorom nechce nik chýbať. Často si ani nemajú kde posadať. Hoci o Rómoch sa často hovorí, že sú hluční, vianočná oslava sa nesie v znamení ticha,“ hovorí Baláž.
Pre rómske rodiny je príznačné, že v tom čase by mali byť stoly plné dobrôt. Darčeky vždy boli vedľajšie a deti si na ne veľmi nepotrpia ani dnes. Podľa Baláža je to ovplyvnené aj tým, že Rómovia vždy patrili medzi najchudobnejšie vrstvy.
„Cítiť to aj dnes, lebo veľa rodín má problém kúpiť si obyčajné ozdoby na stromček. Väčšinou ich robia deti z papiera,“ dodáva.
Na sviatočnom stole však okrem perníkov nesmie chýbať tradičná rómska lahôdka - gója. Sú to plnené bravčové črevá, ktoré sa pripravujú trochu inak ako klobásky. Dôležité je, aby v nich pri čistení čriev ostalo trocha sadla. Črevá sa potom plnia zemiakovo - cestovou náplňou a koreninami.
Rovnako často sa pripravuje aj nekvasený chlieb, podobný židovskému macesu. Ten pečú zväčša priamo na rozhorúčenej platni.
Najväčšou lahôdkou bol v minulosti perkelt z ježka, no ten si dnes už v rodinách musia odpustiť. „Dnes sú ježkovia chránení a je ich málo. Kedysi boli na každom kroku a Rómovia nimi často nahrádzali nedostatok kvalitného mäsa,“ dodáva Baláž. Sám túto typickú lahôdku jedol naposledy ako malý chlapec.
Rómovia vedeli využiť nielen mäso z ježkov, ale aj jeho žlč. Tá mala vraj mimoriadne liečebné vlastnosti a po rozpustení v liehu sa využívala predovšetkým na liečenie kožných chorôb. K žlči sa občas pridávala masť. Slúžila ako obklad na priedušky pri silnom kašli.
Autor: eta
