Z tohtoročného rozpočtu Maďarska išlo na podporu krajanov 9,7 miliardy forintov (asi jeden a pol miliardy slovenských korún). Táto suma z roka na rok napriek protestom menšín klesá.
Vláda tvrdí, že treba zmeniť ciele, na ktoré sa dotácie z Maďarska zameriavajú, aj systém ich distribúcie. Namiesto tradičných cieľov, ako bola podpora zachovávania menšinovej identity a kultúry, sa majú dotácie zamerať na rozvoj a modernizáciu krajanských komunít.
Vláda tiež tvrdí, že systém podpôr má byť transparentnejší a nezávislejší od politickej reprezentácie krajanov. Pri doterajšom systéme dotácie vraj často nepodporovali menšinu, ale iba "relatívne úzku skupinu ich lídrov", povedala už v lete pre SME ministerka zahraničia Kinga Gönczová.
Najnápadnejšou črtou nového systému je zatiaľ koncentrácia rozhodovania na úrad vlády, v podstate do rúk premiéra Gyurcsánya. Aj financie pre krajanov kabinet sústredil do jediného Fondu domovina, ktorého vedenie obsadia vládni úradníci a vládou vybraní menšinoví predstavitelia.
"Hrozí, že doterajšie klientely jednoducho nahradia nové," upozorňuje politológ Gábor Egry. Podľa neho je navyše nereálne, že na seba Maďarsko môže vziať náklady na modernizáciu zhruba 2,5 milióna Maďarov žijúcich u susedov.
SMK na stretnutí zastupoval predseda Béla Bugár. Medzi výsledkami rokovania spomenul záväzok Budapešti poskytnúť viac peňazí aj z európskych fondov na rozvoj prihraničnej spolupráce. Navrhli tiež vláde, aby sa zmluvne zaviazala k dlhodobej finančnej podpore niektorých prioritných projektov v rámci každej menšiny, v prípade Slovenska napríklad komárňanskej univerzity.
Rušenie doterajšieho systému nadácií, ktoré rozdeľujú dotácie označovali menšinoví lídri opakovane za chybu.
"Po rozhodnutí Budapešti sme žiadali aspoň to, aby sa aj po začlenení nadácií do Fondu domovina zachoval dobre fungujúci systém kuratórií v jednotlivých krajinách, ktoré sa doteraz k rozdeleniu peňazí mohli vyjadrovať," povedal Bugár.
PETER MORVAY
