Najlepší strelec z aktívnych slovenských hráčov v NHL však fanúšikov potešil už vo včerajšom stretnutí v Saint Louis. K víťazstvu hostí prispel svojím typickým gólom - bombou z pravého kruhu v pozícii obrancu pri presilovke.

So svojou dvanástkou na drese.Ako ste riešili základnú hokejovú otázku - hrať či nehrať už v St. Louis?

"Skôr som bol náchylný k nie. Mal som za sebou dva hektické dni po sťahovaní autom z Washingtonu, lekárske testy i prvý tréning."

Čoho ste sa obávali?

"Že náhlením urazím šťastenu. Tím Chicaga ma za sebou úspešnú šnúru, nechcel som narušiť fungujúcu chémiu. I keď na druhej strane som veľmi túžil konečne nastúpiť v NHL. Ale viac som mal strach."

Zbavil vás ho tréner Denis Savard?

"Presne tak, nedal mi čas utápať sa v pochybnostiach. Pozorne sledoval môj posledný individuálny tréning a povedal, že vyzerám na ľade korčuliarsky veľmi dobre, živo. Vraj sa nemám čoho báť a pôjdem hrať."

Gól ste dali v 44. minúte. Ako ste sa cítili kondične?

"Výpadok hernej praxe som subjektívne cítil, na to som dosť skúsený. Ale s trénerom sme rozumne regulovali záťaž, komunikoval so mnou ako práve vládzem. Tých dvanásť minút čistého času na ľade bolo akurát."

Svojím premiérovým gólom v Chicagu ste sa na jediné číslo priblížili k rešpektovanej méte 500 gólov v NHL. Vnímate to špeciálne?

"Naozaj nie. Sústredil som sa iba na to, aby som zapadol do nového tímu. Hrali sme na ľade ťažkého súpera, prvoradým taktickým zámerom bolo ubrániť súpera, čo najmenej pokaziť. I keď na tlačovke po zápase som sa tejto téme nevyhol. Nevedel som jednoznačne odpovedať. Možno si po skončení kariéry poviem, že je pekné mať niekde na pamiatku puk s päťstovkou."

Po vlaňajšej sezóne v Atlante ste čakali na novú zmluvu až do polovice decembra. Neboli ste z toho nervózny?

"Nie, lebo som rátal so všetkým. Aj s tým, že raz s hokejom musím skončiť. Snažil som sa však udržiavať v korčuliarskej kondícii, veril som, že nejaký klub sa časom poobzerá po skúsenejších hráčoch. Spočiatku som mal prioritu, aby to bolo mužstvo z Východnej konferencie. Išlo mi o to, aby som to mal bližšie rodine do Washingtonu. Chicago je síce v Centrálnej divízii Západnej konferencie, ale treba urobiť aj kompromis."

Po náznakoch z Detroitu i Toronta sa ozvalo Chicago, s ktorým ste sa dohodli na kontrakte 500-tisíc dolárov do konca sezóny plus zaujímavé bonusy za postup do play off a individuálne body. Spokojný?

"Iste, som typ, čo má rád výzvy. Aj v Atlanate som naposledy podpísal relatívne malé garantované peniaze s väčším priestorom na bonusy. V Chicagu som sa rád stretol s Mišom Handzušom, ktorý nám však na ľade ešte nemôže pomôcť. S Martinom Havlátom a Patrickom Lalimom som hrával počas mojej polsezóny v Ottawe 2003-04."

V útoku ste nastúpili so Švédom Holmqvistom a s Fínom Salmelainenom. Rozumeli ste si?

"Neboli sme útočným štítom, to majú na starosti Havlát s Vrbatom a Ruutum. Opakujem, zamerali sme sa na elimináciu nebezpečnej českej légie domácich bluesmanov Čajánka, Ručinského, Dvořáka."

Tesne pred olympiádou v Turíne vás trápili zranené slabiny, pre ktoré ste museli vynechať aj šampionát v Rige. Pôvodne vám hrozila v lete operácia. Drží svalstvo aj po konzervatívnej liečbe?

"Nechcem nič zakríknuť. Mal som dosť času stupňovať záťaž. V kruhu rodiny vo Washingtone som pookrial aj psychicky. Teraz ma rodina podporila, aby som mohol pokračovať v kariére ďalej."

Slovenskí strelci v NHL (základná časť)

Ročné kontrakty v Chicagu (výber)