Slovenské hudobné alternatívy sa zaoberajú rôznymi prúdmi v rámci tohto ťažko pomenovateľného žánru, ktorý v sebe skrýva rôznorodú hudbu od excentrikov na poli vážnej hudby až po zástupcov elektronickej scény.
„Schválne som použil množné číslo, čiže alternatívy,“ hovorí autor knihy, hudobník a teoretik Július Fujak a dodáva: „Hovoriť o alternatíve nemá zmysel, skôr o jednotlivých nekonvenčných žánroch. Je tam pesničková alternatívna vetva k popmusic, alternatíva k vážnej hudbe, kam patrí Peter Zagar, alternatíva k hardcorovej hudbe, alternatíva k elektronike. Všetky tieto smery sa dopĺňajú. a spája ich jedno – robiť veci inak. “
Knihu si všimli aj v Čechách, kde je táto scéna silne zastúpená a dá sa povedať, že výrazne ovplyvnila aj dianie na Slovensku. Lidové noviny uviedli, že hudobníci v publikácii sa „nebáli a neboja byť skutočnými tvorcami zvukov a nálad a odvážne vstúpili do spoločenských a umeleckých kontextov obdobia.“
Podobne ako české, aj slovenské alternatívy majú množstvo odtieňov. Len u nás dlhšie trvalo, kým sa vynorili osobnosti. „Oproti Česku bola u nás situácia dosť žalostná. Veľa hudobníkov bolo osamotených a museli si robiť veci na kolene. Nemyslím len tvorbu, ale aj organizovanie koncertov. Našťastie mnohých hudobníkov docenili práve v Čechách. Nechcem hovoriť, že dnes je situácia ideálna, ale určite pestrejšia.“
Kniha sa začína kapitolou o jednom z praotcov alternatívy Martinovi Burlasovi a jeho aktivitách od vážnej hudby, spolupráce s Ivanom Csudaiom až k nedocenenej rockovej skupine Maťkovia. Ďalej sa dočítate o aktivitách konceptuálneho zoskupenia Transmusic Comp. s ďalšími nestormi Milanom Adamčiakom a Jozefom Cseresom a o prínose zázračného dieťaťa menom Michal Kaščák.
Po revolúcii sa vynorili mnohé ďalšie osobnosti. Od Burlasa je blízko k Ľubovi Burgrovi a jeho projektom Ali ibn Rachid, Dogma a spolupráci s divadlom Stoka. Zvláštne kapitoly sú venovaná zoskupeniam na pokraji rocku a alternatívy (Chiki liki-tua, Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi, Teória Odrazu), programovej temnoty (Jesus Underground Band, Lues De Funes, Ľahká múza) alebo netradičným pesničkárom, akými sú Tornádo Lue alebo Ján Boleslav Kladivo. Slovenské hudobné alternatívy uzatvára veľmi dynamická elektronická scéna (Poo a Urbsounds).
Podľa Fujaka majú alternatívy inú funkciu ako v minulosti, keď stáli v opozícii nielen k strednoprúdovej hudbe, ale aj k režimu. „Už to nemá politický nádych. Skôr vyjadrenie toho, že nechcete fungovať konzumným životom. Ľudia si dnes vytvárajú iné alternatívy k životu oproti tomu, čo sa im ponúka.“
Prezentácia knihy, ktorej súčasťou je aj CD s ukážkami rôznych alternatív, bude dnes večer o 17.00 h v nitrianskej galérii. Zaznie tam improvizovaná hudba v podaní Jana Kavana a Júliusa Fujaka.
Autor: peb
