Jedného dňa - boli ešte študenti - zistili, že ich poznámky z istého festivalového workshopu sú celkom identické. Od tej chvíle začali myslieť spolu. Kolegovia herci si z nich začali robiť vtipy a dali im spoločné meno Skutr. Keď ich už nikto inak ani neoslovil, nápad zúročili a dali si vyrobiť logo, ktoré sa ihneď uchytilo.
Po čase, už ako vyštudovaní režiséri, postúpili do doktorandského štúdia, otvorili si rezidenciu v pražskom divadle Archa a tajomstvo svojej divadelnej alchýmie zastrešili pod názvom Archalab. V chuti učiť študentov herectvo experimentovaním a hľadaním autorského prístupu sa zrodili viaceré divadelné projekty - Nickname, Understand, Duší dítě, Osm - polib prdel kosům.
Netrvalo dlho, a Skutr začal fungovať ako zrelý projekt, ktorý sa vďaka zlepšenému grantovému systému v Česku mohol rozrásť aj do medzinárodných rozmerov. V predstavení Ráj srdce a labyrint světa, ktoré budú mať možnosť diváci vidieť v piatok a v sobotu v divadle Aréna, si zahrajú slovenskí, českí, slovinskí aj poľskí protagonisti z troch európskych divadelných univerzít v Prahe, Bratislave a vo Wroclawi.
„Alternatíva proti klasickému divadlu je vždy potrebná,“ hovorí režisér Martin Kukučka a je rád, že na ich predstavenia si nachádzajú cestu aj diváci, ktorí inak do divadla vôbec nechodia. Nebola to náhoda, že sa s Trpišovským inšpirovali filozofickým dielom Jana Amosa Komenského. Projekt vlastne odštartoval šéf doktorského programu na ich domácej katedre Miloslav Klíma spolu s režisérom bábkoherectva Josefom Kroftom. Komenského dielo bolo posledným z ich dramaturgického radu diel, ktoré mali spracovať. Keďže čas pokročil a oni nestíhali, oslovili Skutr.
„Ponorili sme sa do štúdia diela, ale povedali sme si, že budeme vychádzať z jeho názvu a bude nás zaujímať predovšetkým raj srdca,“ hovorí Kukučka. „Pýtali sme sa študentov, čo pre nich raj srdca znamená. Keďže ich na javisku máme šestnásť a každý mal o tom svoju predstavu, vznikol nám automaticky labyrint sveta. S touto skladačkou sa hráme, využívame prvky pohybového aj bábkového divadla.“
Komenského dielo samo osebe nie je príliš dramatické, skôr filozofické. Výsledkom jeho divadelného spracovania je scénická esej, ktorá kombinuje pohyb, spev a zvuk, tiene, bábky, akrobaciu, slovo aj obraz. Tvorcovia mali spočiatku obavy, či si herci z workshopov so svojimi výkonmi poradia, a či sa na javisku nestratí zábavná niť. Reakcie publika však zatiaľ potvrdzujú opak. Pred pár dňami sa tvorcovia stretli s úspechom v poľskej Wroclawi a v priebehu mesiaca ich pozvali na šesť medzinárodných festivalov po celej Európe. Reakcie domácich médií sú mimoriadne pozitívne: projekt hodnotia ako mozaiku dych vyrážajúcich nápadov, oslavu hravosti a vynaliezavosti, pri ktorých si divák užije strachu, úžasu aj zábavy.
