Zahraničie ich za tento čin ocenilo už dávno, Slovensko si spomenulo až teraz. Najvyššieho štátneho vyznamenania sa nedožil ani jeden. Wetzler zomrel v roku 1988 a Vrba tento rok v marci. Pred deviatimi rokmi dostal Wetzler nižšie vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
"Ich vyznamenanie prichádza veľmi neskoro," povedal Jozef Weiss z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Zdôraznil, že čin, ktorým vstúpili do histórie, je neopakovateľný. Na oboch sa síce zabúdalo, ale dôležité podľa neho je, že boli navrhnutí práve teraz. "Práve v tomto období, keď sa rozhoduje o novom predsedovi Správnej rady ÚPN. Keď boli medzi prihlásenými kandidátmi aj ľudia, ktorí jednoznačne stoja v pozícii obhajoby slovenského vojnového štátu."
Kontext je "pikantný" aj podľa bývalého vicepremiéra Pála Csákyho z SMK, ktorý v oboch Dzurindových vládach zodpovedal za vyznamenania. "Je mi ľúto, že sme na nich pozabudli," priznal. Obhajuje sa, že štátne vyznamenanie je síce určite veľmi významné, ale nielen vďaka nemu sa človek stáva hodnotným. Viacero osobností v spoločnosti by si podľa neho ocenenie zaslúžilo, ale nedostali ho.
Oneskorenie vyznamenania mrzí aj vicepremiéra Dušana Čaploviča zo Smeru. Svoje návrhy odkonzultoval vopred s prezidentom, takže tentoraz by sa nemalo stať, že s navrhnutými nebude Ivan Gašparovič súhlasiť.
O Wetzlerovi a Vrbovi vedelo viac zahraničie ako slovenská verejnosť. Vrba v roku 1958 emigroval, a preto komunisti o nich nehovorili. Obaja však svoje svedectvá stihli publikovať.
