V Taliansku alebo vo Švédsku uctievajú 13. decembra svätú Luciu ako nositeľku svetla. Podľa etnologičky Sone Kovačovičovej ide vlastne o dva sviatky, jeden pohanský a druhý cirkevný.
Na Luciu u nás dievčatá chodili v bielych plachtách, so zamúčenými tvárami, s husími krídlami a vymetali domy, aby vyhnali zlých duchov. Do domu cez deň nemohla prísť žiadna žena, nič sa z domu nemohlo požičať. Ten, kto prišiel 13. decembra k susedovi so žiadosťou o pôžičanie, vyzeral podozrivo. Zvyky na Luciu, ktoré sa u nás dodnes zachovali, sú podľa Kovačovičovej už len sekundárnym folklórom. „Už za prvej republiky to bola len hra a ľudia sa z toho smiali,“ dodala.
Národopisec, 87–ročný Ján Lazorík, známy z dokumentu Marka Škopa Iné svety, povedal, že sa ešte pamätá, ako „dievčatá robili zo seba strigy a mátožili po dedine, bruneli a mrmlali. Dnes už ich nevidno. Len keď sa sem– tam dajaká poplaší.“ Z vymierania tradícií je rozčarovaný, pretože podľa neho „ideme sami proti sebe. Turisti sú zvedaví len na tri veci: na pamiatky, hory a naše zvyky. „Zvyky viažuce sa k Lucii nepestujú ani na Zemplíne, Spiši či v Gemeri. Etnograf Zemplínskeho múzea v Michalovciach Maroš Demko hovorí, že s odchodom starej generácie vymierajú.
Magická tradícia bosoriek, ktoré chodia na Luciu po dedine, má podľa etnografky Baníckeho múzea v Rožňave Angely Czintelovej už len štylizovanú podobu. Ako uviedla, pestujú ju zrejme už len nadšenci, ktorí sa venujú folklóru.
Etnografka Spišského múzea v Levoči Mária Felberová si myslí, že nová generácia sa bude vracať k tradíciám.
Na Orave sa tradícia Lucie podľa folkloristu Fredinanda Littvu zo Zuberca zachovala len v niektorých rodinách. Z roka na rok je toho menej.
Rudolf Veselovský zo Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici hovorí, že o žiadnych akciách nevie. Lucia sa zo zvykov vytráca, najbližšie akcie sú spojené s Vianocami.
Juraj Malatinec zo združenia Javorie tvrdí, že Luciu si pamätá tak spred dvadsiatich rokov, odvtedy Lucie nechodia.
Autor: dro, sen, wm, eta
