BRATISLAVA - Po prvý raz v tomto storočí schváli slovenský parlament zvýšenie dane z príjmov. Nepostihne to však všetkých ľudí. Vyššie dane zaplatia len tí, čo zarábajú mesačne v hrubom viac ako 47,5-tisíca korún. Nebudú ich platiť na budúci rok v mesačných preddavkoch. Vyššia daň sa bude vyrovnávať v daňových priznaniach a zúčtovaniach dane na začiatku roka 2008.
Takzvanú milionársku daň bude vláda uplatňovať cez postupné znižovanie nezdaniteľného minima, čiže sumu, ktorú si daňovníci odrátavajú od základu dane. Nezdaniteľné minimum začne postupne klesať od hrubého príjmu 47,5 tisíca korún. S každou nasledujúcou korunou zárobku sa zníži o 25 halierov. Znamená to, že s vyšším príjmom stúpne daň, pretože ľudia si budú môcť uplatňovať čoraz nižšie nezdaniteľné minimum. Dotkne sa to približne 90-tisíc zamestnancov a živnostníkov.
V súčasnosti má každý daňovník nárok na nezdaniteľné minimum 90 816 korún ročne. To si môže odrátať od svojho daňového základu, teda od platu zníženého o odvody. Až takto upravenú sumu zdaní. Ročne tak podľa výšky príjmu daňovníci môžu ušetriť najviac 17 255 korún. Od januára 2007 stúpne minimum na 95 616 korún, čo znamená, že maximálna úspora sa zvýši na 18 167 korún.
Postupný pokles nezdaniteľného minima, ktorý schválili poslanci, spôsobí, že napríklad pracovník s príjmom 50-tisíc mesačne príde za rok približne o 1200 korún. Nezdaniteľné minimum úplne zanikne pri hrubom zárobku 80-tisíc. Ľudia s takýmto a vyšším zárobkom ročne zaplatia štátu na daniach o 18-tisíc korún viac ako teraz. Verejné financie takto v roku 2008 získajú viac ako 500 miliónov. Tým, čo zarábajú menej ako 47,5 tisíca korún, by dane rásť nemali.
Zamestnancom a živnostníkom stúpnu dane aj preto, že si už nebudú môcť znižovať daňový základ na manželku, ktorá nepracuje. V súčasnosti si takto znižujú základ dane, a to v rovnakej výške ako na seba. Po novom toto právo stratia pracovníci s hrubým mesačným platom nad 80-tisíc korún. Nie však naraz, ale postupne s rastom mzdy.
Napríklad pri zárobku 85-tisíc korún si budú môcť na manželku odpísať z daňového základu ročne iba 80-tisíc. Na daniach tak zaplatia takmer o tritisíc korún viac ako pri terajšom spôsobe zdaňovania. Pri hrubom mesačnom zárobku 111 800 daňovníci prídu o celú sumu nezdaniteľného minima na manželku.
Vyššia daň podľa ekonómky ČSOB Silvie Čechovičovej veľa zmien neprinesie, ľudí zrejme nebude motivovať, aby neplatili dane. "Zmena je nepatrná, ľudí to nebude odrádzať, aby sa vyhýbali plateniu daní," povedala Čechovičová.
Čo je milionárska daň?Ide iba o prívlastok. Tento termín používajú vlády, ak chcú zdaniť majetok alebo príjmy bohatých ľudí. V mnohých prípadoch pritom vôbec nejde o milionárov. Svedčí o tom aj fakt, že terajšiu tzv. milionársku daň budú platiť ľudia s hrubým príjmom nad 47 500 korún. Ich ročný zárobok je zhruba 570-tisíc. Takže v nijakom prípade nejde o milionárov. Naplno sa efekt "milionárskej" dane prejaví pri príjmoch nad 80-tisíc korún mesačne, čo je už viac ako milión korún ročne.
Ani takýto človek však ešte nemusí byť milionárom, pretože značnú časť príjmu používa na bežnú spotrebu na bývanie, oblečenie a stravu. Preto je lepšie novú Ficovu daň označovať ako takzvanú milionársku daň. V druhej polovici 90. rokov sa tzv. milionárska daň uplatňovala v podobe dodatočných percentných bodov k najvyššej daňovej sadzbe.
Životné poistenie bude menej atraktívne
Zmeny v zákone o dani z príjmov znížili atraktivitu tretieho piliera, kde si ľudia dobrovoľne šetria na penziu. Poslanci však včera vzali zamestnávateľom možnosť znížiť si základ dane, ak platia príspevky za svojich zamestnancov na životné poistenia a dlhodobé sporenie. Ponechali však tuto výhodu pre tých, ktorí si sporia dobrovoľne na penziu v doplnkových dôchodkových sporiteľniach.
Je to diskriminácia voči životným poisťovniam a správcovským spoločnostiam. Finančné inštitúcie to vnímajú negatívne.
"Vnímame to ako nerovnaké postavenie v porovnaní doplnkovými sporiteľňami," povedal šéf Slovenskej asociácie poisťovní Vladimír Rančík. Ukrivdené inštitúcie sa budú usilovať o zmenu. Chcú získať stratenú výhodu späť. "Sme presvedčení, že už v blízkej budúcnosti sa budú možnosti daňovej úľavy rozširovať aj pre zamestnávateľov," povedal generálny riaditeľ poisťovne Wüstenrot Siegfried Fatzi.
Základná podpora pre dobrovoľné sporenie na dôchodok v treťom pilieri naďalej zostala, hoci ministerstvo financií ju pôvodne chcelo zrušiť. Všetci, ktorí si dnes sporia v treťom pilieri, si budú môcť naďalej od základu dane odrátať odvedené príspevky, najviac však 12-tisíc korún ročne. Za celý rok tak ušetria na daniach 2280 korún. Platí to nielen pre doplnkové dôchodkové sporiteľne, ale napríklad aj pre životné poisťovne či správcovské spoločnosti.
