živnostníkov v členských štátoch Európskej únie, ktorí využívajú nelegálnu prácu. Okrem peňažných sankcií komisár Frattini uvažuje aj o trestnej sadzbe.
Boj proti pašerákom
Brusel považuje sivú ekonomiku za hlavný magnet nelegálnej migrácie do Európy a zlatú baňu pre pašerákov ľudí. Frattini si od plánu sľubuje práve zníženie počtu ilegálnych prisťahovalcov. Chce získať zbraň hlavne proti stavbárom, poľnohospodárom a firmám podnikajúcim v pohostinstve, kde sa koncentruje najviac čiernej práce.
Podľa predbežného návrhu by boli pod drobnohľadom len zamestnávatelia a nie samotní zamestnanci. Opatrenie by sa tak týkalo len cudzincov z tretích štátov, nie ľudí z krajín Európskej únie. Frattinovmu návrhu by sa tak vyhli tisícky firiem zamestnávajúcich bez zmlúv Poliakov a ľudí z ďalších štátov strednej a východnej Európy. Frattini podľa svojho hovorcu FrisA Roscama Abbinga „nemá právomoc navrhovať normy týkajúce sa práce občanov členských štátov a, navyše, obmedzenie na zamestnávanie nováčikov sa postupne vytráca, takže opatrenie by zrejme strácalo zmysel“.
Sankcie za nelegálne zamestnávanie si riadi každá krajina sama. Existujú medzi nimi veľké rozdiely. Niektoré štáty trestajú len zamestnávateľov, iné aj zamestnancov. Líšia sa aj v prístupe k pokutám, respektíve trestu odňatia slobody. Slovensko uplatňuje iba pokutu: až milión korún a obmedzenie činnosti hrozí zamestnávateľovi. Pokuta desaťtisíc korún človeku, ktorý sa nechá zamestnať načierno. Frattini chce do sankcií vniesť väčší súlad.
Veľkej Británii ani Nemecku sa to nepáči
Spoločne s Frattinim sa na čiernu prácu chystá zamerať aj šéf rezortu sociálnych vecí v komisii Vladimír Špidla. Zastáva názor, že opatrenie by sa nemalo dotknúť len zamestnávania cudzincov z tretích štátov, ale úplne všetkých.
Podporuje aj trestný postih zamestnávateľov, nielen pokutu. „Nemám morálne zábrany, aby to bolo trestné. Práca načierno je skutočne sociálny dumping. Legalizácia je preto pre nás zásadná,“ povedal Špidla, ktorý v januári uverejnil štúdiu o rozšírení sivej ekonomiky v Európe.
Pokiaľ záťah na čiernu prácu podporia národné vlády, únia by tu mohla mať minimálne spoločné pravidlá, ako to platí napríklad pri daniach. Väčšina členských krajín je však proti návrhu skeptická. Veľká Británia to považuje za príliš veľký zásah do svojho právneho poriadku a nemecká vláda má názor, že boj proti čiernej práci bude efektívnejší, keď zostane v kompetencii členských štátov.
Slovensko sa ešte k problému nevyjadrilo. Ministri spravodlivosti Štefan Harabin a vnútra Robert Kaliňák sa nevyjadrovali, pretože návrh nie je oficiálny, a teda je predčasné ho komentovať.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
